Piataci na Slovensku boli v novembri 2016 testovaní z ich úrovne matematiky a znalosti materinského jazyka a literatúry. Periférne Slovensko má svoje vlastné periférie pokiaľ ide o stav základného školstva v regiónoch. Testovanie potvrdilo okrem iného existujúce rozdiely vo vzdelávacom procese medzi východom a západom krajiny.
Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa uskutočnilo na 1 485 základných školách. Z toho bolo 125 škôl s maďarským vyučovacím jazykom, 15 so slovenským a maďarským vyučovacím jazykom a 1 škola s vyučovacím jazykom ukrajinským.
Testy písalo 45 299 piatakov a po prvýkrát sa testovania zúčastnili aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (3,9 % z celkového počtu testovaných piatakov) a žiaci so zdravotným znevýhodnením (6,8 % z celkového počtu testovaných), okrem žiakov s mentálnym postihnutím.
Pozrime sa však na vybraný segment dát, vďaka ktorému sa pred nami vynorí závažný problém súčasného základného vzdelávania na Slovensku.
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 62,3 %, čo samo o sebe vypovedá o pomerne slabej výbave zručností a logického myslenia, ktorú si odniesli žiaci z prvého stupňa základnej školy. Úspešnosť žiakov v slovenskom jazyku a literatúre v priemere dosiahla podobnú, nie príliš optimistickú hodnotu: 63,1 %.
Kým v Bratislavskom kraji žiaci napísali test z matematiky na 71,2 %, v Banskobystrickom kraji ho žiaci zvládli iba na 56,8 %, v Prešovskom kraji na 56,4 % a v Košickom kraji mali žiaci 55,4 % úspešnosť. Tieto tri kraje sú na chvoste aj v prípade testov zo slovenského jazyka a literatúry. Zvyšné kraje oscilovali mierne nad úrovňou celoslovenského priemeru, no ani jeden z nich nesiahal na 70-percentnú hranicu, ktorú v oboch prípadoch prekročil iba Bratislavský kraj.
Výsledky výrazne horšie ako národný priemer dosiahli žiaci z okresov Gelnica, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou. Tieto okresy sú na Slovensku známe vysokou mierou nezamestnanosti. V Rimavskej Sobote je bez práce 24,58 % obyvateľov, okres Revúca eviduje nezamestnanosť na úrovni 22,60 %, Rožňava 20,93 %, vo Vranove nad Topľou je 17,80 % nezamestnanej populácie a v Gelnici sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni 14,95 % (údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z decembra 2016).
Kým žiaci, ktorí nepochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) napísali test z matematiky na 63,6 %, tí zo SZP to zvládli iba na 24 % (v prípade slovenského jazyka a literatúry na 28 %). Žiaci zo SZP v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji dosiahli mierne až stredne horšie výsledky ako ž̧iaci, ktorí nepochádzajú zo SZP. Mimoriadne horšie výsledky dosiahli žiaci so SZP v troch okresoch: Stará Ľubovňa, Košice II a Spišská Nová Ves.
Stručne si iba pripomeňme, že za sociáne znevýhodnené prostredie vo výchovnovzdelávacom procese sa považuje také, ktoré charakterizujú aspoň tri z nasledujúcich kritérií: rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie, chudoba a hmotná núdza rodiny dieťata, aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, zákonní zástupcovia dieťaťa nedisponujú dostatočným vzdelaním, nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, rodina dieťaťa žije v segregovanom prostredí alebo je inak sociálne vylúčená z majoritnej spoločnosti.
Rozdiel v testovaní panuje aj medzi žiakmi, ktorí absolvovali 1. stupeň ZŠ na neplnoorganizovaných školách (tzv. málotriedky). Žiaci z málotriedok dosiahli horšie výsledky oproti žiakom z plnoorganizovaných škôl. Žiaci, ktorí absolvovali v minulosti vzdelávanie v málotriedke zvládli test matematiky na 52,5 % a test zo slovenčiny a literatúry na 55,5 %. Najslabšie výsledky takýchto škôl sú opäť v okresoch ako Gelnica, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Poltár, Michalovce či Lučenec.
Asi ani netreba naznačovať viac, aby bolo jasné, akým spôsobom podmieňuje sociálne prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, jeho výsledky dosahované vo vzdelávacom procese. Veľký počet ľudí žijúci v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji sa nachádza od roku 1989 v bludnom kruhu: bez finančných prostriedkov, vyhliadok na zlepšenie svojej situácie, bez práce a napokon i motivácie si nejakú nájsť. Závery testovania ukazujú, že v takomto marazme vyrastajú nové generácie mladých ľudí, ktorí žijú v inom materiálnom i mentálnom svete, než šťastlivci z druhého konca republiky.
Čo tieto výsledky znamenajú pre budúcnosť slovenského školstva, pre budúcnosť pracovného trhu, stav zamestnanosti a napokon, čo to znamená pre budúcnosť vysokého množstva detí, u ktorých sú na mieste pochybnosti, či vôbec dokážu úspešne zvládnuť povinnú školskú dochádzku?
Foto: Ilustračná snímka. Zdroj: istockphoto.com
