Anarchokapitalisti útočia aj počas krízy.
Samozrejme, dnešná situácia je vážna, či sa na to pozrieme z ekonomického, alebo zdravotného hľadiska. Riešenia nie sú z tých, ktoré môžeme vytiahnuť odniekiaľ zo skrine či zložky – nestačí oprášiť pripravené krízové scenáre.
Aj napriek tomu sa popri hľadaní nových ciest znova opakujú naučené formulky a dávno vyvrátené odporúčania na zvládanie ekonomickej krízy.
Analytik think-tanku INESS Martin Vlachynský si popri chvále štátnych zásahov v Nemecku a Dánsku (sic!), samozrejme, kopol do Zákonníka práce, jeho kolega Juraj Karpiš sa tamtiež vyjadril, že treba ľuďom čo najviac rozviazať ruky a umožniť okamžité prepúšťanie ako v USA.
A zaklincoval to tretí analytik z tejto anarchokapitalistickej inštitúcie, ktorý povedal: „Tento rok nás čaká nevídaný prepad HDP. To je, inými slovami, nevídaný prepad produktivity práce.“
Okrem toho, že všetci traja rozprávajú v súlade s tým, čo INESS produkuje už dvadsať či viac rokov, ide o hrubé zavádzanie. Nemeniť názory a hlásať to isté, čo pred dvoma dekádami, je nielen tak trochu mimo, ale hlavne nereflektuje realitu ekonomických výskumov a empírie.
Nevídaný pokles produktivity
Ak ďalší analytik INESS Róbert Chovanculiak tvrdí, že nevídaný prepad HDP bude zároveň nevídaným prepadom produktivity, tak zavádza. Pretože produktivita práce nie je priamo úmerná HDP.
V rovnici na výpočet produktivity práce sa nachádza aj taká, nie nevýznamná položka, ako počet odpracovaných hodín. A počet odpracovaných hodín už teraz výrazne poklesol s množstvom ľudí na OČR, PN a na prekážkach v práci.
Najlepšie cez predchádzajúcu krízu prešli tie ekonomiky, ktoré pred jej vypuknutím neordinovali klasické opatrenia washingtonského konsenzu.
Pričom počet odpracovaných hodín bude klesať aj so stúpajúcimi číslami nezamestnaných, ktorých, či chceme, či nechceme, bude pribúdať.
Takže áno, pravdepodobne dôjde aj k poklesu produktivity práce, ako sa to stalo počas poslednej krízy, ale tento pokles pravdepodobne nebude vôbec nevídaný, ako tvrdí analytik Chovanculiak.
HDP vs. produktivita práce na Slovensku
Stačí sa pozrieť do minulosti, počas finančnej a následnej hospodárskej krízy pred desaťročím došlo na Slovensku k významnému poklesu HDP, no pokles produktivity bol zanedbateľný. Aj aktuálne prognózy z dielne IFP hovoria, že pokles produktivity bude -2,1 percenta (-3,8 percenta reálna produktivita), pričom pokles HDP bude 7,2 percentný. Tak, kde je ten významný pokles produktivity práce p. Chovanculiak?
Zlé pracovné kódexy
Karpiš, Vlachynský aj Chovanculiak svorne rozprávajú o potrebe obmedzovania pracovných kódexov a regulácií, aby sa uvoľnili ruky podnikateľom. Na prvé počutie tieto tvrdenia znejú logicky a podporiť ich môžeme napríklad aj tým, že pri predchádzajúcej kríze to isté ordinoval postihnutým ekonomikám aj Medzinárodný menový fond.
Problémom týchto odporúčaní z INESS-u je fakt, že už aj MMF priznal, že vtedajší diktát napríklad smerom ku Grécku nepriniesol želané výsledky, skôr naopak.
Najlepšie cez predchádzajúcu krízu prešli tie ekonomiky, ktoré pred jej vypuknutím neordinovali klasické opatrenia washingtonského konsenzu ako znižovanie daní, zmenšovanie sociálneho štátu a škrty v pracovných kódexoch.
Že Slovensko nemá dostatočné zdroje na kurzarbeitergeld ako Nemecko a musíme tieto výdavky financovať zo štátneho rozpočtu a eurofondov, je práve dôsledok takýchto rozhodnutí.
To však neprekáža ani analytikom INESS, ani slovenským novinárom, ktorí im dávajú priestor bez náležitej oponentúry. Veď prinášať jednoduché riešenia, ktoré dobre znejú, no reálne nefungujú, je na Slovensku také populárne.
Text v skrátenej podobe vyšiel v denníku SME.
