V januári tohto roka zomrela významná predstaviteľka tzv. politického marxizmu, Ellen Meiksins Wood. Vo svete zaujala svojou kritikou post-marxistického prístupu a odmietnutím upustiť od dôležitosti triedy ako politickej kategórie. V Češtine a Slovenčine jej vyšla najprv kniha Původ kapitalismu a minulý rok aj Impérium kapitálu vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.
Pre obe knihy je kľúčové autorkino chápanie kapitalizmu ako systému, v ktorom ako nemajetní výrobcovia, tak majitelia kapitálu závisia pri uspokojovaní svojich najzákladnejších potrieb od trhu. Kým v nekapitalistických spoločnostiach výrobcovia väčšinou vlastnia pôdu (alebo iné výrobné prostriedky) a nie sú vystavení pôsobeniu trhových síl, v kapitalizme ľudia disponujú len svojou prácou a podliehajú tak imperatívom konkurencie, hromadenia kapitálu, maximalizácie zisku a zvyšovania produktivity práce. Zatiaľ čo vo feudalizme páni oberajú nevoľníkov pomocou násilia a ďalších foriem tzv. ne-ekonomickej moci, v kapitalizme sa nemusia opierať o konkrétne donucovacie opatrenia. Túto prácu za nich vykoná trh.
Bez výrobných prostriedkov sú ľudia nútení predávať svoju pracovnú silu na trhu práce, na ktorom si konkurujú s ďalšími zamestnancami. To má za následok nižšie mzdy a to zas zisky pre zamestnávateľov. Ako vo feudalizme, tak v kapitalizme dochádza k tomu, že pracujúcich páni oberajú o majetok, avšak kým vo feudalizme sa to deje priamo často vo forme naturálií, v kapitalizme majiteľ nemusí zamestnanca k ničomu nútiť. Právne ide o slobodné a rovnocenné osoby. Úlohu donucovacieho mechanizmu preberá trh, teda konkurencia medzi nemajetnými zamestnancami, ktorí nemajú inú možnosť, než sa zamestnať.
Kapitalistické a nekapitalistické impériá
Takúto tzv. ekonomickú moc nachádza Wood nielen vnútri štátov, ale aj vo vzťahoch medzi štátmi. To, jej umožňuje odlíšiť dva základné typy imperializmu – kapitalistický a nekapitalistický. Čínsky, rímsky, arabský, benátsky, ba dokonca aj holandský a do veľkej miery aj samotný britský imperializmus patria do druhej kategórie.
Napríklad v Indii síce prakticky vládla súkromná Východoindická spoločnosť, avšak spoliehala sa pritom na svoju monopolnú pozíciu, pokročilú námornú techniku a vojenskú silu, pomocou ktorej dosahovala výhodné obchodné dohody. Išlo pritom o obchod, ale nie o ekonomickú formu moci, aká funguje v kapitalizme prostredníctvom konkurencie.
Ako kapitalistické identifikuje Wood tri impériá – britskú kolonizáciu Írska a budúcich Spojených štátov a súčasný americký celosvetový imperializmus. Práve ten v plnej sile rozvinul využívanie trhu a ekonomickej formy moci na dosahovanie nadvlády. Štáty sú oficiálne suverénne a právne rovnocenné, napriek tomu neustále dochádza k presunu bohatstva od slabších štátov k silnejším. Okrem nerovného obchodu je častým nástrojom úver. Ten umožňuje nátlak na liberalizáciu domácich trhov a rozšírenie kapitalizmu do tých najodľahlejších končín a sfér ľudských životov v Afrike, či v Ázii.
Cieľom Wood nebolo len vysvetliť podstatu súčasného imperializmu. Zároveň sa zapojila aj do debaty o dôležitosti štátu. Vymedzuje sa voči teoretikom globalizácie, podľa ktorých je štát na ústupe a svet ovláda nadnárodný kapitál. Wood tvrdí, že dnes viac ako kedykoľvek predtým je fungovanie globálneho kapitalizmu závislé od existencie stabilného systému množstva lokálnych štátov. Kapitalizmus efektívne pracuje, keď systému dominuje jeden štát, ktorý zaisťuje disciplinované pro-kapitalistické správanie sa miestnych vlád, avšak štáty naďalej garantujú vlastnícke práva, stabilitu a sociálny poriadok. Ten kapitalizmus potrebuje pre svoj každodenný chod.
Impérium Busha a Obamu
Kniha vydaná pôvodne v roku 2003 bola zároveň reakciou na vojnu v Iraku a Bushovu doktrínu. Odmieta vidieť inváziu ako neekonomickú snahu o koloniálnu nadvládu typickú pre tradičný imperializmus. V novom imperializme je vojenská moc naďalej prítomná, avšak neslúži len konkrétnym cieľom. Jej vedľajšou, ale kľúčovou funkciou je udržiavanie celkovej nadvlády zaisťujúce fungovanie kapitalizmu. Prostredníctvom intervencií Spojené štáty zastrašujú vlády v krajinách, kde intervenujú a prezentujú svetu svoju vojenskú silu.
V rozhovore z roku 2011 poukazuje na umiernenejší prístup Baracka Obamu a jeho seba-obmedzenie prostredníctvom konceptu spravodlivej vojny. Zároveň ale kritizuje flexibilitu tohto prístupu, ktorý umožňuje nekonečnú vojnu nevyhnutnú pre fungovanie impéria Spojených štátov v jeho terajšej kapitalistickej forme.
V časopise Historický materializmus o knihe diskutovali aj do Češtiny preložení marxisti ako David Harvey alebo William Robinson. Kritizovali Woodovej pohľad na globalizáciu a nadnárodný kapitál, ktorý mení povahu štátu smerom k novému nastaveniu vzťahov s kapitálom. Kým diskusia medzi marxistami a marxistkami pokračuje, na Slovensku naďalej čakáme, kým sa pojmy ako impérium, či imperializmus stanú akceptovanými súčasťami verejných debát o medzinárodnej politike. Vydanie knihy od Ellen Wood by k takej akceptácii mohlo prispieť.
Ellen Meiksinsová Woodová: Impérium kapitálu, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014
Foto: Ilustračné foto. Autor: Kent Wang, zdroj: flickr.com
