Podľa medializovaných informácií minister školstva Peter Plavčan súhlasil s odporúčaním Štátneho pedagogického ústavu s navýšením počtu hodín dejepisu. Malo by ísť o dve hodiny týždenne na všetkých ročníkoch druhého stupňa ZŠ.
Predseda ústavu argumentuje tým, „že zloženie a rozsah predmetov musí reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu a táto zmena je súčasťou stratégie boja proti extrémizmu, pretože v rámci zvýšených hodín dejepisu sa posilnia práve tieto témy“.
Súhlasím, že politické preferencie a hodnoty žiakov ako boli už viac krát zaznamenané sú vážnym problémom. Taktiež verím vo veľký potenciál humanitných predmetov na základných a stredných školách. K účinnosti plánovaného kroku som však veľmi skeptický. Uvediem niekoľko dôvodov, ktoré dúfam napomôžu ku kultivácii diskurzu ohľadne vzťahu školy a tzv. pravicového extrémizmu.[1]
Navýšenie počtu hodín
Zmena bude záväzná až keď dôjde k jej zapracovaniu do rámcových učebných plánov, ktoré určujú časovú dotáciu pre jednotlivé predmety. V súčasnosti je povinný rozsah hodín dejepisu na druhom stupni ZŠ šesť hodín. To znamená štyri krát po jednej hodine a v jednom ročníku dve hodiny týždenne. Každá škola má k dispozícií voliteľné hodiny, ktoré môže využiť na zvýšenie časových dotácii ľubovoľných predmetov. Škola si dokonca môže vytvoriť vlastný predmet a dať mu obsah podľa svojich potrieb. Na väčšine škôl sú dve hodiny dejepisu týždenne v 9. ročníku už teraz.
Práve v tomto ročníku sa preberá 20. storočie a témy s problematikou extrémizmu najviac súvisiace (diktatúra, rasizmus, svetové vojny, medzivojnové obdobie, globalizácia…, samozrejme príslušné témy zo slovenských dejín). Možno však ŠPÚ plánuje svojou zmenou boj proti extrémizmu aj napríklad v rámci učiva o dobe bronzovej, stredoveku, zámorských objavoch atď. Nič proti, ale minimálne neviem o žiadnej metodike, ktorá by v tom učiteľom napomáhala. Pokiaľ by došlo k mechanickému povinnému navýšeniu hodín dejepisu na všetkých školách, bolo by to na úkor ostatných predmetov, ktoré by jednoducho museli byť zredukované pokiaľ by nedošlo k celkovému navýšeniu hodín v ročníku, čo nepredpokladám.
Učitelia
Chronické problémy slovenského školstva a učiteľského stavu boli v poslednom období popísané dostatočne. Pri všetkej úcte k učiteľskému stavu si musíme položiť aj nepríjemné otázky. Dá sa automaticky počítať s tým, že každý učiteľ je demokrat od kosti, nekompromisne obhajujúci ľudské práva a progresívne výdobytky spoločnosti? Boli medializované viaceré prípady používania konšpiračných materiálov na školách.
Objavili sa prípady fašistických učiteľov či nekompetentné prednášky kvázi polovojenských združení. Bohužiaľ musíme konštatovať, že aj samotný Marián Kotleba bol učiteľ a riaditeľ ho držal na škole ešte roky po tom ako začal verejne hlásať svoje politické názory. Mnoho hodín dejepisu navyše učia nekvalifikovaní učitelia, ktorí si prostredníctvom predmetu dopĺňajú svoj úväzok. Naopak kvalitní a zanietení učitelia sú schopní pozitívne ovplyvniť žiakov aj na akomkoľvek inom predmete.
Učebnice a didaktické materiály
Učebnice sú popri učiteľoch, žiakoch a rôznych didaktických pomôckach len jedným z obsahotvorných činiteľov výučby. Vzhľadom na situáciu v slovenskom školstve však ich vplyv nemožno podceňovať. Nové učebnice pre ZŠ vydáva Matica slovenská. Organizácia nechválne známa okrem iného aj svojim agresívnym nacionalizmom a obhajobou ľudáckeho slovenského štátu. Lektorom učebníc je historik Peter Mulík, ktorý kandidoval do volieb za SĽS a nikdy sa netajil svojim obdivom k J. Tisovi a tzv. Slovenskému štátu.
Medzi autormi nájdeme historika Róberta Letza, ktorý je aj autorom učebnice pre gymnáziá, pričom čelí kritike za manipulujúce informácie, skresľovanie historických faktov a snahu o zmenšovanie zodpovednosti prezidenta Jozefa Tisa za zločiny vojnového Slovenského štátu. Nová učebnica pre 9. ročník ešte nevyšla, no predpokladám, že sa máme na čo tešiť. Chýbajú široko distribuované didaktické materiály, ktoré by učiteľom pomáhali pri výučbe vzhľadom na nastolenú tému. Za ostatné roky vznikli aj zaujímavé a použiteľné materiály z dielne rôznych inštitúcií a nadácií (CVEK, Nadácia M. Šimečku, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum SNP…) avšak ich efektívna distribúcia zaostáva a k širšej skupine učiteľom sa jednoducho nedostali.
Občianska náuka
V skutočnosti predmet, ktorý je na rozvíjanie problematiky extrémizmu a sním súvisiacich javov omnoho vhodnejší ako dejepis je občianska náuka. Obsah ako aj ciele predmetu sú formálne zaujímavé a široko koncipované. Boj proti neonacizmu, rasizmu a podobným javom by ste však v Štátnom vzdelávacom programe hľadali márne. Pri tomto predmete je problém s kvalitou, dostupnosťou učebníc a neodbornou výučbou ešte omnoho väčší, takže čisto kvantitatívna stránka by opäť nič neriešila.
Vidím tu však dosť veľký priestor na zlepšenie. Kvalitné didaktické materiály vytvorené naozaj špičkovými tímami, pokojne aj ich pluralita. Následné zabezpečenie kurzov a školení pre učiteľov by bola jedna z ciest. Môžeme to však očakávať od Metodicko-pedagogického centra, ktoré je samo o sebe v problémoch a nezvláda zabezpečovať svoje základné funkcie?
Záver
Vzdelávací systém a žiaci sa nenachádzajú v spoločenskom vákuu. V akej pozícii je škola, keď aj najvyššia politická reprezentácia štátu namiesto toho, aby občanov kultivovala, hovorí o cigáňoch, konci politickej korektnosti, gender ideológii, podporuje etnickú a náboženskú nenávisť? Problém treba vnímať v omnoho širšom kontexte a svoj podiel zodpovednosti by si mali uvedomiť aj všetci politici. Mnohí totiž v mene honby za krátkodobými percentami popularity posilňujú nenávistné tendencie v spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené argumenty predpokladám, že zmena avizovaná riaditeľom ŠPÚ a ministrom školstva nebude mať požadovaný efekt. Znovu ide len o prvoplánový a účelový politický krok, ktorý ma za cieľ vykázať nejakú aktivitu smerom k riešeniu naozaj pálčivého problému. Napriek tomu serióznu, odbornú a úprimne mienenú aktivitu veľmi rád podporím. Kvantitatívne navyšovanie hodín dejepisu ňou však určite nebude.
[1] Na používaní pojmu „extrémizmus“ nie je ani medzi odborníkmi jasný konsenzus. V texte ho budem používať len pre uľahčenie a to vo význame tzv. pravicového extrémizmu, t. j. neonacizmu, rasizmu atď.
Foto: Ilustračné foto. Zdroj: istockphoto.com
