Vážení čitatelia,
prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
Redakcia
—
Dovoz pracujúcich zo zahraničia je dosť citlivá téma, ktorá vyvoláva nielen odborné diskusie, ale aj emócie a strach. Popri strašení politikov z rôznych politických strán, migratmi, ktorí prúdili a stále prúdia z nestabilných regiónov do Európy sa nám tu rozšíril aj strach pred zamestnancami zo zahraničia.
Strach, mýty a fóbie
Nakoľko je tento strach oprávnený a nakoľko sú pracujúci zo zahraničia rizikom, sa skúsime pozrieť z viacerých pohľadov. Skôr ako prejdeme k tejto téme, vráťme sa trochu do histórie, aby sme si pripomenuli niektoré udalosti, predchádzajúce zvýšenému dovozu zahraničných zamestnancov na Slovensko.
Nebezpečenstvo pre pracujúcich neprichádza na gumených člnoch po mori, ale v limuzínach po diaľniciach
Na Slovensku už desaťročia pracujú zamestnanci, občania rôznych krajín. Po našom vstupe do EÚ na Slovensku môžu bez obmedzení pracovať občania členských krajín EÚ a občania tretích krajín po splnení legislatívnych podmienok. Naša legislatíva je relatívne prísna, no ešte väčšou prekážkou sú legendárne problémy pred budovou cudzineckej polície, ktoré sa dodnes nepodarilo uspokojivo doriešiť. Systém povoľovania pobytu a pravidelného hlásenia sa je dosť rigidný. Možno aj preto na Slovensku pracoval do istej doby len relatívne malý počet cudzincov a verejnosť tento stav nevnímala ako problém.
Situácia sa začala meniť po tom, ako značným spôsobom poklesla nezamestnanosť na Slovensku a zamestnávatelia začali vo verejnom priestore šíriť reči o tom, ako sa Slovákom nechce pracovať a ako sú leniví sťahovať sa za prácou (link). Týmito balónikmi si zamestnávatelia začali chystať pôdu na dovoz zamestnancov zo zahraničia bez toho, aby sa pokúšali využiť voľnú pracovnú silu, ktorú sme na Slovensku aj vtedy mali. Ich snaha dovážať na Slovensko zamestnancov zo zahraničia vyvolala medzi obyvateľmi Slovenska množstvo mýtov, fóbií a strach zo straty zamestnania a zhoršovania pracovného prostredia.
Dáta ohľadom pracovnej sily, vzdelania a systémy celoživotného vzdelávania hovoria jasne. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny z hľadiska využívania nízkokvalifikovanej pracovnej sily, máme jeden z najvyšších podielov prekvalifikovaných zamestnancov. O školeniach, kurzoch a rekvalifikáciách v rámci celoživotného vzdelávania, radšej škoda hovoriť. Zároveň slovenské firmy robili a stále robia veľmi málo pre to, aby prilákali občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí.
Berú prácu a znižujú mzdy?
Ak sa povie, že budeme dovážať zamestnancov zo zahraničia, medzi bežnými zamestnancami to nevyvoláva práve pozitívne emócie. Mnohí sa boja mzdového dumpingu, zhoršovania pracovného prostredia, ale aj iných problémov, ako je hygiena a zhoršenie bezpečnostnej situácie. Sú tieto obavy oprávnené?
Zahraničné štúdie ukazujú, že pracovníci zo zahraničia neznižujú mzdy, práve naopak, ich príchod do ekonomík znamenal zvyšovanie životnej úrovne a zlepšovanie pracovných a platových podmienok.
„Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.“ Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI
Interpretácia týchto výskumov v našich podmienkach nie je, samozrejme, tak jednoduchá. V západných krajinách prebiehal dovoz pracovnej sily do ekonomík, kde sa uplatňovalo silné sektorové kolektívne vyjednávanie, chrániace trh práce pred mzdovým a sociálnym dumpingom. Žiaľ, takéto silné mechanizmy na Slovensku zatiaľ nemáme. A tieto štúdie zväčša pochádzajú z dôb, kedy neboli tak rozšírené rôzne formy prekérneho zamestnávania a pozícií v platformovej ekonomike.
Na Slovensku sa na začiatku boomu dovozu zahraničnej pracovnej sily vyskytlo niekoľko prípadov, ako by sa takýto dovoz uskutočňovať nemal. A práve spôsob, aký sa uplatnil v týchto prípadoch prehĺbil nedôveru pracujúcich na Slovensku voči pracujúcim cudzincom.
Obchádzanie zákonov
Mnohé pracovné agentúry začali na Slovensko dovážať pracovnú silu napríklad zo Srbska. Títo takzvaní vyslaní zamestnanci mali zmluvy s maďarskými alebo rumunskými pobočkami týchto agentúr, pričom boli platení na úrovni minimálnej mzdy z týchto krajín, ale pracovali na Slovensku, kde by mali dostávať našu minimálnu mzdu. Tieto praktiky sa neskôr podarilo legislatívne obmedziť.
Aktuálne u nás platí zákon, ktorý prikazuje, aby platové podmienky pre agentúrnych zamestnancov boli porovnateľné s platovými podmienkami kmeňových zamestnancov, tak mnohí zamestnávatelia ho obchádzajú cez nakupovanie činností/výkonov, cez obchodné zmluvy o dielo.
Ďalším rozšíreným problémom je zamestnávanie na živnosť, hoci pracovné miesto spĺňa znaky závislej práce. Tieto nútené živnosti sú rozšírené aj preto, že mnohí zamestnávatelia sa naučili obchádzať definíciu znakov závislej práce a zároveň množstvo živnostníkov nevie, že ich práca tieto znaky spĺňa.
Zvlášť problematické je takéto obchádzanie slovenskej legislatívy v prípade zamestnávania cudzincov, ktorí nepoznajú naše zákony a pravidlá. Mnohí neovládajú ani reč, takže sa nemajú ani s kým poradiť. Časť z nich si chce len rýchlo zarobiť a netušia na čo všetko majú právo a mnohokrát aj dobrovoľne prekračujú limity nadčasovej práce v snahe zarobiť čo najviac. Takéto správanie prináša problémy a konflikty na pracoviskách.
Drogy, násilie a choroby
S masovým príchodom pracovníkov zo zahraničia prichádza aj strach do miest a dedín, kde sa zrazu má prisťahovať väčšie množstvo cudzincov. Občania sa boja nárastu násilia, konzumácie alkoholu a drog ako aj rozšírenia rôznych chorôb, alebo ďalších problémov s týmto príchodom súvisiacich.
Samozrejme, že rôzne problémy hrozia, ak je príchod zamestnancov zo zahraničia masový a nepripravený. Ak napríklad ubytujete väčšie množstvo mladých mužov na ubytovni s nízkym hygienickým štandardom, kde nemajú prístup k inej činnosti, ako miestnej krčme, tak problémy zákonite nastanú. A to bez ohľadu na fakt, či ide o zamestnancov dovezených zo Srbska, Vietnamu, alebo z ktoréhokoľvek slovenského regiónu.
Ako odstrašujúci príklad si uveďme prípad mesta Pardubice, kam firma FOXCONN doviezla väčšie množstvo zamestnancov z Mongolska. Problémy nastali veľmi rýchlo. Preplnené ubytovne, s nedostatočnými hygienickými zariadeniami, kam si zamestnanci nemohli zobrať rodiny, hoci im to bolo pôvodne sľúbované. Ceny nájomných bytov vystrelili do astronomických výšok, ktoré si následne nemohli dovoliť už nielen zahraniční zamestnanci Foxconnu, ale ani bežní obyvatelia Pardubíc. Prekérne podmienky zamestnávania zahraničných zamestnancov, jazyková bariéra a praktiky firmy neumožňovali ani efektívne zastupovanie týchto zamestnancov odbormi.
Pozitívny prípad
Na Slovenku sme zaznamenali aj pozitívny príklad. Trnavská automobilka PSA začala dovážať vyšší počet zamestnancov zo Srbska, pričom tamojší odborári voči tomuto dovozu nebojovali, práve naopak, snažili sa čo najviac srbských kolegov integrovať a zapájať do diania vo firme a odboroch. Aj napriek faktu, že medzi srbskými zamestnancami je zvýšená fluktuácia a nižší záujem a kolektívne konanie, podarilo sa odborovej organizácii integrovať zástupcov srbských kolegov aj do štruktúr odborovej organizácie a komunikovať s nimi prostredníctvom tlmočníkov a rôznych informačných tlačív v srbskom jazyku.
Hrozbou nie sú ľudia
Na záver možno skonštatovať, že hrozbou pre slovenských zamestnancov a obyvateľov nie sú zo zahraničia dovážaní zamestnanci. Hrozbou je obchádzanie zákonov a pravidiel v snahe prostredníctvom mzdového a sociálneho dumpingu zvyšovať ziskovosť. Ak to trochu zhyperbolizujeme, tak sa dá povedať, že nebezpečenstvo pre pracujúcich neprichádza na gumených člnoch po mori, ale v limuzínach po diaľniciach.
Ľudia, ktorí prichádzajú a budú prichádzať za prácou, zo zahraničia na Slovensko, aby zabezpečili seba a svoje rodiny, konajú rovnako, ako mnoho slovenských občanov odchádzajúcich pracovať do krajín západnej Európy. Ich práva musíme chrániť spolu s tými našimi a zahraničných zamestnancov treba integrovať do našich pracovných a odborových kolektívov. Aj našich občanov v západnej Európe chránia kolektívne zmluvy a pracovné kódexy a tradície, ktoré platia na všetkých bez ohľadu na materinský jazyk, pôvod a farbu pleti.
Ilustrácia: Julián Bosák ml.
