Vážení čitatelia,
prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
Redakcia
—
Skracovanie pracovného času je nevyhnutnosť, ktorá vyplýva nielen z faktu o bezprecedentnom zvyšovaní produktivity práce za posledné storočie, ale aj z výziev, ktoré pred nami stoja z hľadiska presadzovania priemyslu 4.0. Hlavnými dôvodmi na skracovanie pracovnej doby by však mali byť dôvody ekologické a spoločenské.
Ak sa na Slovensku vyskytnú návrhy na skracovanie pracovného času, tak sa zväčša okamžite objavia aj poplašné rečí o znižovaní miezd a nedostatku pracovnej sily. Pozrime sa na ich relevanciu.
V roku 1918 v novovzniknutej ČSR bol ako v prvej demokratickej krajine zavedený osemhodinový pracovný deň (šesť pracovných dní). A hoci išlo o významnú redukciu vtedajšieho pracovného času, tak táto reforma prebehla bez znižovania miezd. Rovnako po roku 1918 nenastala situácia, že by bol zrazu problém s nedostatkom zamestnancov.
Hi(y)stéria sa opakuje
Pozrime sa však, čo aktuálne hovoria o prípadnom skracovaní pracovného času biznismani a ekonomickí analytici:
„Skrátenie pracovnej doby by znamenalo nevyhnutnú potrebu prijať ďalších zamestnancov, a to najmä vo firmách, ktoré majú nepretržitú prevádzku. Mnohé priemyselné podniky už v súčasnosti odmietajú zákazky pre nedostatok ľudí,“
Róbert Verbich, prezident Zväzu elektrotechnického priemyslu (zdroj)
Problém môžu mať firmy, ktoré už dnes pri nízkej miere nezamestnanosti nevedia nájsť dostatok ľudí na svoj ďalší rast,“
Michal Lehuta, ekonomický analytik VÚB (zdroj)
Tieto tvrdenia, akoby odkopírovali od politikov ČSSR zo šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V tej dobe prebehla v ČSSR ďalšia reforma pracovného času, ktorá priniesla zásadne skracovanie pracovného času a aj vtedy sa objavovali kuvičie hlasy:
„Česko-slovenský ekonóm Miloš Pick (pracoval aj v Bratislave) si pred desiatimi rokmi zaspomínal, ako ťažko bolo ešte aj v roku 1960 presvedčiť najvyšších predstaviteľov KSČ o výhodách voľnej soboty. Nevedeli si jednoducho predstaviť, že v trvale nedostatkovej ekonomike možno vyššou produktivitou práce nahradiť „výpadok“ 15 percent pracovného času (v Československu vtedy platil 46-hodinový pracovný týždeň s množstvom nadčasov). „Veď to je, akoby vypadol jeden milión pracovníkov, a my už teraz máme ľudí málo,“ namietali vo vedení štátostrany.“
(zdroj)
„Skrátenia pracovného týždňa sa obával najmä Antonín Novotný, myslel si, že to rozvalí ekonomiku, najmä preto sa experimentovalo, kým ho nevystriedal Alexander Dubček“
Bohumil Šimon, ekonóm. (zdroj)
Aj napriek úplne rovnakým protiargumentom vtedajších vrcholových nomenklatúrnikov a dnešných podnikateľov sa skrátenie pracovnej doby v roku 1968 uskutočnilo. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že vtedajší ekonómovia, ktorí túto problematiku na centrálnej úrovni riadili, presvedčili vtedajších najvyšších predstaviteľov aj sériou úspešných experimentov.
Dostatok úspešných experimentov
Úspešné experimenty a spôsoby skracovania pracovného času sa nájdu aj dnes na celom svete a tak už nie je potrebné podobným spôsobom experimentovať, ako experimentoval minulý režim v Československu. Namiesto zbytočných rečí o tom, ako to nejde, treba hľadať cesty, akým spôsobom môžeme skracovanie pracovného času uskutočniť. Inšpiratívnych spôsobov sa nájde podstatne viac, ako si nižšie uvedieme.
Švédske príklady
V roku 2015 prebehol 18 mesačný experiment v domov sociálnych služieb pre seniorov vo švédskom Gothenburgu. Počas experimentu bol zavedený 6 hodinový pracovný deň a táto zmena prinieslo niekoľko zaujímavých benefitov. Zvýšila sa spokojnosť zamestnancov i klientov, zásadne sa znížil stres zamestnancov a aj ich práceneschopnosť. Experiment bol po 18 mesiacoch vyhodnotený ako úspešný no zároveň ukončený z dôvodu zvýšených finančných nákladov o 20-30% pre samosprávu. Nakoľko znížený pracovný čas si vyžadoval najatie vyššieho počtu zamestnancov. Finančné náklady a prínosy experimentu však boli počítané len na úrovni samosprávy a neboli urobené prepočty na národnej úrovni. Zavedenie takéhoto pracovného času by pravdepodobne, prostredníctvom úspor na výdavkoch sociálneho systému a zdravotnej starostlivosti, prevýšilo náklady takejto zmeny.
Švédske serviscentrum Toyoty prešlo na šesťhodinový pracovný deň bez zníženia miezd už pred 18 rokmi a v tomto režime dodnes bez problémov funguje. Na začiatku experimentu stála nespokojnosť zákazníkov s dlhými čakacími lehotami. Manažment vymyslel nový systém dvoch po sebe idúcich zmien, rannej a poobedňajšej (servis je otvorený 12 hodín denne namiesto dovtedajších 8) kde sa strieda 36 mechanikov. Po zavedení zmeny boli značne skrátené čakacie lehoty. Zásadne stúpla spokojnosť zákazníkov aj zamestnancov. A aj napriek vyšším personálnym nákladom vzrástol zisk serviscentra o 25%. Zároveň v serviscentre významne klesla fluktuácia a v prípade potreby nemá firma problém nájsť nového zamestnanca.
Novozélansky úspech
V novozélandskej firme Perpetual Guardian prebehol v roku 2018 experiment so zavedením štvordňového pracovného týždňa so zachovaním miezd. Experiment prebiehal pod dohľadom profesora Jarroda Haara z Aucklandskej univerzity, pričom výsledky experimentu boli jednoznačne pozitívne. Pred zavedením zmeny bolo s vyvážením svojho osobného a pracovného života spokojných 54% zamestnancov, po zavedení zmeny 78%. Pracovný stres poklesol o 7 p.b. zo 45% na 38%. Angažovanosť zamestnancov stúpla o 5 p.b. zo 79% na 84% a angažovanosť v organizácii sa zlepšila o 20 p.b., zo 68% na 88%. Na základe týchto výsledkov vedenie firmy rozhodlo, že experiment plynulo prejde do reality a k predchádzajúcemu pracovnému času sa už nevrátia.
Japonské prekvapenie
V roku 2019 experiment so štvordňovým pracovným týždňom prebehol v japonskej pobočke Microsoftu. Počas experimentu došlo k ohromujúcemu nárastu produktivity práce. Štyridsať percentný rast bol prekvapením aj pre najväčších nadšencov skracovania pracovnej doby. Okrem tohto výsledku bol zaznamenaný pokles spotreby elektrickej energie o 23%. A pokles vytlačených strán kancelárskeho papiera o 59%. A samozrejme, aj spokojnosť zamestnancov zásadne vzrástla.
Slovenské príklady
Aj na Slovensku sa nájde niekoľko príkladov firiem/sektorov, ktorých zamestnanci pracujú v skrátených režimoch. Zamestnanci verejného sektora, ktorých sa dotýkajú kolektívne zmluvy (úradníci, školstvo, policajti, atď) robia namiesto 40 hodín týždenne, 37,5 hodiny týždenne a tí, čo pracujú v nepretržitej prevádzke, len 35 hodín týždenne. Zamestnanci ŽSR pracujúci v nepretržitej prevádzke odrobia týždenne 36 hodín. Zamestnanci U. S. Steel Košice aktuálne robia 35,5 hodinový týždeň s niektorými výnimkami dohodnutými v kolektívnej zmluve. Všetky slovenské príklady skracovania pracovnej doby prebehli bez krátenia miezd.
Ako sa dá
Úspešne experimenty zo sveta, ako aj príklady dobrej praxe na Slovensku ukazujú, že skracovanie pracovnej doby je nielen realizovateľné, ale má aj množstvo ďalších pozitívnych benefitov. Preto namiesto hľadania dôvodov, prečo sa to nedá, treba hľadať spôsoby ako sa dá. Ak biznisu a politikom nestojí zvýšenie spokojnosti zamestnancov, zlepšenie ich zdravia, zníženie stresu, nezamestnanosti a nerovnosti, za to, aby hľadali spôsoby skracovania pracovnej doby. Tak by mali počúvať na zvýšenie produktivity, zníženie chybovosti, úrazovosti a nehôd, vyššie skóre angažovanosti, lepšiu tímovú spoluprácu, vyššiu zákaznícku spokojnosť, atď.
Skracovanie pracovnej doby so sebou samozrejme prináša aj problémy, ktoré bude potrebné riešiť. Pozitívnych benefitov je však omnoho viac a tie vyvážia akékoľvek problémy a nedostatky takýchto zmien.
Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.
