Nedávna zarážajúca správa o plánoch CIA na zavraždenie Juliana Assangea narazila medzi západnými etablovanými médiami na nehoráznu ľahostajnosť – čo je usvedčujúce obvinenie priemyslu, ktoré horúčkovito odsudzuje útoky na slobodu tlače v štátoch oficiálnych nepriateľov. Píše John McEvoy pre stránku FAIR.org.
Yahoo! News (26. 9. 21) zverejnili zarážajúcu správu, v ktorej sú podrobne popísané „tajné bojové plány americkej CIA“ proti WikiLeaks, vrátane tajných plánov na zabitie alebo únos vydavateľa Juliana Assangea počas jeho azylu na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
Po zverejnení súborov Vault 7 spoločnosťou WikiLeaks v roku 2017 – najväčšom úniku informácií v histórii CIA, ktorý odhalil, ako by sa americké a britské spravodajské služby mohli nabúrať do domácich zariadení – americká vláda označila WikiLeaks za „neštátnu nepriateľskú spravodajskú službu“ (The Hill, 13. 4. 17), čím z organizácie po právne stránke spravila cieľ, akoby šlo o nepriateľskú špionážnu agentúru.
V tomto kontexte si administratíva Donalda Trumpa údajne vyžiadala „návrhy“ alebo „možnosti“ ako zabiť Assangea, uviedla stránka Yahoo! (autormi sú Zach Dorfman, Sean D. Naylor a Michael Isikoff), zatiaľ čo CIA vypracovala plány na jeho únos. (Assange bol v roku 2019 vynesený z veľvyslanectva a odvtedy je v britskom väzení, pričom bojuje proti žiadosti byť vydaný do USA, kde by čelil obvineniu zo špionáže – FAIR.org, 13/11/20.)
Krátko po zverejnení informácie sa zdalo, že bývalý riaditeľ CIA Mike Pompeo (Yahoo! News, 29. 9. 21) zistenia správy potvrdil, keď vyhlásil, že bývalí predstavitelia amerických tajných služieb, ktorí hovorili s Yahoo! „by všetci mali byť stíhaní za to, že hovorili o tajných aktivitách vnútri CIA.“
Pohŕdanie
Pohŕdavý pohľad na Assangeovu kauzu zaujala i Marina Hydeová z Guardianu (19.5.17). Pod titulkom „Ponaučenie z Assangeovho príbehu? Počkajte dostatočne dlho a zlé veci sa stratia,“ Hydeová napísala, že „kapitán WikiLeaks sa z predstieraného väzenia nakoniec dostane.“ O viac ako štyri roky neskôr je Assange vo väzení Belmarsh, „čo je najbližší ekvivalent britského Guantánama“, uvádza sa vo Výbore pre zahraničné veci Dolnej snemovne. Hydeová sa nezmienila ani slovkom o veľmi skutočných plánoch na jeho vraždu alebo únos.
V rovnakom zmysle novinárka Suzanne Mooreová – ktorá sa Assangeovi už predtým viackrát verejne vysmievala – v časopise New Statesman (4/12/19) po Assangeovom zatknutí napísala: „Všetci sme už znudení Brexitom, keď tajná polícia deep state [sieť vplyvných, nevolených členov vlády, pozn. prekl.] vytiahne z ekvádorského veľvyslanectva dementne vyzerajúceho škriatka. Alebo „tí komplotujúci“, ako ich nazývajú normálni ľudia.“
Mooreová, víťazka Orwellovej ceny za žurnalistiku za rok 2019, nebola prvou zo svojich kolegov, ktorá zosmiešňovala WikiLeaks a jej priaznivcov ako paranoidných voči stále mocnejšiemu aparátu štátnej bezpečnosti. Stĺpček Nicka Cohena z Guardianu (23/6/12) prezentoval „zástancov Juliana Assangea“ ako „definíciu paranoje“: „Assangeho priaznivci nám nehovoria, ako by Američania mohli autora inkontinentného úniku informácií stíhať. Americká demokracia je vinná z mnohých zločinov a korupcie. Ale prvý dodatok k americkej ústave je najlepšia obrana slobody prejavu, aká bola doteraz napísaná. Americká únia občianskych slobôd si myslí, že by bolo protiústavné, aby sudca trestal Assangea.“
A, v každom prípade, podľa neho „Británia má notoricky laxnú zmluvu o vydávaní do USA“.
Zaslepení propagandou
Nie je preto prekvapením, že portál The Guardian medzi inými spravodajskými portálmi odmietol zverejniť slová osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, Nilsa Melzera, ktorý v júni 2019 napísal:
„Nakoniec mi došlo, že som bol zaslepený propagandou a Assange bol systematicky ohováraný, aby sa odviedla pozornosť od zločinov, ktoré odhalil. Akonáhle bol dehumanizovaný izoláciou, výsmechom a zahanbovaním, rovnako ako čarodejnice, ktoré sme upaľovali na hranici, bolo ľahké zbaviť ho jeho najzákladnejších práv bez toho, aby to vyvolalo verejné pobúrenie na celom svete.“
Prípad Assange opäť ukazuje, že keď nedostatočné spravodajstvo padne na správnu stranu zahraničnej politiky USA a Spojeného kráľovstva, redakčné štandardy idú bokom a novinárskym zlyhaniam sa nedostáva žiadnej spätnej väzby.
Preto je dôležité pamätať na tých novinárov, ktorí sledovali, ukazovali, vysmievali sa a pohodlne si hoveli vo vedomí, že ich práca nikdy nebude mať ten vplyv ani riziko, ktoré priniesli a podstúpili WikiLeaks – a nijako sa neozvali, keď bolo za bieleho dňa vzaté právo na slobodu tlače.
(krátené)
Zdroj foto: Wikimedia.
.jpg){kind=link}