Vladimir Putin tvrdí, že chráni rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine. Reportérka Jacobinu na poľských hraniciach zistila, že rusky hovoriaci utečenci sú pobúrení jeho tvrdeniami – a tiež ruskými médiami popierajúcimi hrôzy, ktoré videli na vlastné oči. Viac v preklade.
Anna Temirbeková utiekla z Kyjeva vo štvrtok. Jej rodina strávila dva týždne spaním na chodbe jej bytového domu, aby sa pokúsila ochrániť pre prípad, že by bolo ruské ostreľovanie blízko. Po týždňoch úzkosti a slabého spánku začula jeden výbuch bližšie ako kedykoľvek predtým a uvedomila si, že musí odísť. Zbalila si kufre a – spolu s manželom a ich deväťročným synom – na druhý deň ráno nasadla na vlak smer Poľsko. Jej matka zostala v Kyjeve.
Uprostred týchto týždňov strachu dostali Temirbeková a jej matka textové správy od bratrancov z Ruska. „Pýtali sa: ‚Ako sa máš?‘ Ako by sme sa mali mať? Sme pod bombovým útokom,“ povedala neveriacky. „Moji príbuzní v Rusku povedali: ‚Neboj sa, ideme ťa zachrániť pred tými neonacistami‘,“ dodala a pokrútila hlavou. Temirbekovej manžel je pôvodom z Kirgizska a doma hovoria po rusky. Považujú za smiešnu rétoriku Kremľa, že rusky hovoriaci ľudia na Ukrajine nemajú práva. „Môj manžel je na Ukrajine pätnásť rokov, nevie po ukrajinsky, ale nebol to problém,“ povedala.
Po prísľube „záchrany“ Temirbeková povedala, že si vymazala všetkých svojich bratrancov a sesternice z kontaktov a rodinné skupinové chaty. „Teraz to nie sú moji príbuzní,“ povedala. „Dvadsať rokov čítali propagandu a teraz sú takíto.“
Ruský štát bol v mediálnom pokrytí konfliktu prísny – invázia na Ukrajinu nie je vojnou, ale „špeciálnou vojenskou operáciou“, ktorá je potrebná na oslobodenie rusky hovoriacich Ukrajincov od neonacistov. Na Ukrajine pôsobí niekoľko krajne pravicových antisemitov a zákony uprednostňujúce ukrajinský jazyk v úradnom prostredí vyvolali kritiku zo strany menšinových médií. Tieto fakty ale boli nafúknuté a použité na ospravedlnenie invázie, ktorá bombarduje „bratský ľud“, o ktorom tvrdí, že ho „chráni“. Pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, je táto propaganda – a jej hltanie obyčajnými Rusmi – taká absurdná, až to bolí.
Vyhnaní z domova
„Dúfam, že táto vojna sa čoskoro skončí a ja sa budem môcť vrátiť domov,“ povedala Anna K., stojaca vo vlakovej hale v poľskom Przemyśli obklopená kuframi. Anna, ktorá nezverejnila svoje priezvisko, cestovala tri dni zo svojho domu v Sumy na východe Ukrajiny do Poľska. Normálne pracuje ako docentka fyziky a matematiky, ale týždeň predtým, ako odišla zo Sumy, dochádzalo k neustálemu bombardovaniu a strieľbe, takže strávila veľa času v podzemí, kým sa jej podarilo s niekoľkými príbuznými utiecť.
Pred vojnou Anna často nepozerala správy – ale keď sa to začalo, pravidelne si nalaďovala televízne správy. Zistila, že ukrajinská verejnoprávna televízia spoľahlivo odzrkadľuje to, čo sa tiež deje, no spravodajstvo ruského štátu ju rozčuľovalo: „Niekedy sledujem správy z Ruska, aby som to porovnala, ale hnevá ma to,“ povedala. „Niečo z toho naozaj nie je pravda. V ruských správach hovoria, že nebombardujú ľudí, ale ja to vidím vo svojom meste, kde sú bombardované budovy. Videla som to na vlastné oči.“
Mnohí Ukrajinci, ako Anna, dokážu plynule prepínať medzi ruštinou a ukrajinčinou. „Pre mňa je ruština mojím materinským jazykom, narodila som sa v Sovietskom zväze,“ povedala Anna. A ako milióny Ukrajincov, aj ona má rodinu v Rusku. Povedala však, že títo príbuzní úplne veria klamstvám, ktoré videla v správach v ruskom jazyku.
„Nedá sa im vysvetliť, že to nie je pravda,“ povedala Anna. „Možno mladí ľudia, ktorí majú prístup na internet, rozmýšľajú inak. Ale starí ľudia, na 100 percent veria televíznym správam, naozaj veria, že táto vojna nie je skutočná.“ Anna z veľkej časti prerušila kontakty so svojimi príbuznými kvôli ich popieraniu vojny. Rovnako ako viac ako 1,5 milióna Ukrajincov, aj ona teraz hľadá miesto, kde by mohla v Poľsku zostať, hoci dúfa, že to bude len dočasne.
Ruská propaganda o vojne je nekonečná a rôznorodá. V ruskej štátnej televízii a na štátnych spravodajských stránkach sa objavili tisíce nepodložených správ, že Ukrajina pripravuje útoky proti ruským separatistom alebo samotnému Rusku. Tvrdí sa, že západné mocnosti zorganizovali prevrat na Ukrajine, že Ukrajina je plná a riadená nacistami a že na rusky hovoriacich ľuďoch v regióne Donbas bola spáchaná „genocída“ – čo sú tvrdenia, ktoré dezinformácie odhaľujúca stránka NewsGuard označila za mýty. Na kanáloch Facebook, Twitter, Instagram, TikTok a Telegram došlo v posledných mesiacoch k dramatickému nárastu takéhoto obsahu a jeho propagácie ruskou vládou.
Táto propaganda sa presadila aj v anglicky písaných médiách. Okrem častých príspevkov na Kremľom kontrolovaných stránkach Sputnik News, RT a TASS, po tom, čo Rusi 9. marca bombardovali pôrodnú kliniku v Mariupole, ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve tvrdilo, že jedna z tehotných žien na fotografiách bola len „krízovou herečkou“. V skutočnosti bola tehotná a bola v zbombardovanej pôrodnici.
„Ruské správy hovoria, že neútočia na obyčajných ľudí, ale nie je to pravda,“ vraví Valerija Kalinovska, študentka medicíny, ktorá utiekla zo Záporožia do Poľska. „Aj keď nezomriete kvôli zbraniam, nie je tu žiadne jedlo, voda ani elektrina.“ Keď fungujú mobilné siete, jej priatelia z neďalekej Doneckej oblasti posielajú správy, že sú uväznení, nemôžu utiecť a obkľúčení zo všetkých strán. Obáva sa, že im čoskoro dôjde jedlo.
Zákaz „falošných správ“
Kalinovská hovorí ukrajinsky a rusky. Doma jej rodina hovorí suržykom – zmiešaninou dvoch jazykov. Prvé dni vojny začala čítať ruské správy a snažila sa pochopiť, čomu Rusi veria. Našla niekoľko blogerov a youtuberov, ktorí nazvali vojnu vojnou. „Niektorí z nich sú v poriadku, chápu, čo sa deje,“ povedala. „No teraz v Rusku nehovoria, že je to vojna, hovoria, že je to špeciálna operácia.“ Ale je vojna.“
Ruský štát sa snaží obmedziť prístup k informáciám o vojne. V posledných týždňoch zablokovali prístup k nezávislému spravodajstvu z Ruska, ako aj iných európskych médií, ako sú BBC a Deutsche Welle. Krátko po začiatku vojny Facebook zablokoval RT a Sputnik v EÚ a Rusko v reakcii na to zablokovalo Facebook, Instagram a Twitter. Ruská duma súčasne schválila zákon, ktorý kriminalizuje „falošné“ správy sadzbou až pätnásť rokov väzenia, čo v podstate znamená, že je pre Rusov nezákonné čo i len pripustiť vojnu.
Niektorí Rusi sa ozývali hlasne proti vojne. Tisíce ľudí bolo zatknutých za účasť na protivojnových protestoch po celom Rusku, dokonca existujú správy, že boli zatknutí demonštranti, ktorí držali prázdne nápisy – a mávali nimi na zástupcov zákona.
Kalinovská však povedala, že väčšina ruských príspevkov, ktoré videla na Instagrame a Telegrame, vojnu úplne popierala. V prvých dňoch sa s nimi pokúšala hádať: „Snažila som sa hovoriť po rusky s tými ľuďmi, ktorí hovorili nepravdivé informácie, no tí nám nerozumeli,“ vraví Kalinovská. „Nechápu, že je to vojna. Teraz s nimi už nechcem hovoriť.“
Odvtedy vymazala všetky kanály ruského Telegramu, ktoré sledovala. V čase, keď dorazila do Poľska, prestala čítať správy úplne a považujúc ich za príliš bolestivé.
„Oni vidia správy, ale nie sú to správy, ktoré vidíme my,“ povedala Kalinovská. „My vidíme bombardovanie našich miest.“
Foto: Ukrajinskí utečenci prichádzajúci do Maďarska. Zdroj: Wikimedia.
.jpg){kind=link}