Kultúra

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Nedávno vydanú básnickú zbierku slovenskej poetky Márie Ferenčuhovej Černozem vydavateľstvo VLNA predstavuje ako hypnotickú meditáciu o konci a prerode, v ktorej sa individuálny osud človeka prepája s osudom vesmíru.

Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.

J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.

„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Dystopická literatúra má ďaleko od voľnočasového zábavného čítania. Jej obsah je inherentne politický a podľa série experimentov sú vymyslené dystopické príbehy schopnejšie formovať politické postoje čitateľov viac než reportáže zo skutočného sveta.

Kým v Spojených štátoch bola väčšina žien uväznená v domácnostiach ako domáce gazdinky, v Sovietskom zväze sa ženy podieľali na vývoji a prevádzke najmodernejších technológií svojej doby. Nielen o pracovnom znevýhodňovaní žien v kapitalizme, ale aj o tom, prečo majú ženy v socializme lepší sex, píše vo svojej rovnomennej knihe Kristen R. Ghodsee.

Ak sa rozliční filozofi dokážu na niečom zhodnúť, tak je to odsúdenie alebo zatratenie Hegla. Jeho dielo sa pre mnohých z nich stalo vďačným zdrojom kritiky ale aj inšpirácie.

Pre nás chudobných sú zásady príliš drahé na to, aby sme sa ich mohli držať, nazdáva sa Rosemary z Orwellovho románu Bože chraň aspidistru. Dá sa žiť nekapitalisticky uprostred kapitalizmu? Mladý kníhkupec Gordon sa o to rozhodne pokúsiť: opustí perspektívne miesto v reklamnej agentúre a vyhlási vojnu bohu peňazí. V medzivojnovom Londýne si potajme varí čaj, napáda políciu, splachuje básne a napokon dôjde aj na aspidistru.

Intelektuálne dedičstvo Davida Graebera je značné a rozsiahle, no jeho nedávne práce o antisemitizme ma hlboko zaskočili. Vedel, že antisemitizmus zďaleka nie je mŕtvy – a tiež vedel, že ho môže zastaviť iba demokratická ľavica.

Po desaťročiach od revolúcie sa pôvodné Marxove texty dočkali nového prekladu. Klasik nám prostredníctvom neho ponúka iné perspektívy na prácu, jej (ne)zmysel a pridružené problémy, než aké poznáme z motivačných a líderských príručiek či návodov na šťastie v zamestnaní. Kým na poličke uvoľníte miesto pre objemný Kapitál, útla čítanka Hledání ztraceného smyslu práce môže prísť vhod. O výbere a novom jazykovom šate Marxových textov o človeku a práci píše Martin Makara.

„Má komunizmus, ktorému, samozrejme, fandím,“ hovorí írska spisovateľka Sally Rooney o etickom prameni jednej zo svojich postáv. Jej ostatný román má od svojho pôvodného vydania za sebou úspešné ťaženie naprieč sociálnymi sieťami a tohto roku vyšiel aj v slovenčine. Našiel marxizmus vo svetovej beletrii svoje nové vyjadrenie alebo ide o rétorickú kamufláž? Knihu Normálni ľudia recenzuje Martin Makara.

Najhoršou kombináciou je, ak sa „logika“ infantilných deštruktérov, založená zväčša na jedinej primitívnej axióme: „Eliminovať. Vždy a za každú cenu! A všetko!“, spojí s psychiatrickou poruchou.

Nerozsiahla kniha Ako byť antikapitalistom v 21. storočí evokuje hrúbkou aj názvom úvod k problematike antikapitalizmu – mnohým čitateľom ním iste aj bude. Pre autora, amerického sociológa Erika Olina Wrighta, sa stala nezamýšľanou bodkou za jeho celoživotným dielom.

Bylo to už za Havlova života, ale ještě více po jeho smrti, kdy se jeho pověsti a odkazu zmocnili lidé, jimž se Havel jako levicový liberál, stříhnutý zelenými, enviromentálními přístupy k životu, a jako agnostik moc nehodil do politického krámu. Jeho obraz proto přikrášlují. Jenže Václav Havel byl trochu jiný.

Najnovším titulom zameraným na ekológiu je Zelené klamstvo nemeckej autorky Kathrin Hartmann. Pri pohľade na podnázov Záchrana sveta ako výnosný obchodný model by sme mohli ostať na vážkach: nejde o ďalší paškvil z dielne tábora popierajúceho klimatickú krízu či jej vážnosť? Odpoveď ponúkne len pohľad do vnútra knihy: pod paľbou kritiky tu nie sú ekologickí aktivisti a environmentálna agenda, ale firmy a organizácie praktizujúce tzv. greenwashing – zahaľovanie špinavého biznisu do zeleného rúška.

Na to, aby sme videli či študent odpísal prácu, nepotrebujeme nové softvéry, ako argumentujú tí, pre…

V lete roku 1922 opustila Ruth Epperson Kennellová, zamestnankyňa knižnice pre deti, New York a vydala sa na ďalekú Sibír. Cestovala s manželom Frankom a ďalšími 132 „priekopníkmi“. Na Sibíri sa usadili v Kuzbaskej kolónii, utopickej komúne sídliacej v baníckom meste Kemerovo. Z anglického originálu pôvodne uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

Predstavte si, že by práca ovládla svet. Stala by sa Slnkom, okolo ktorého by obiehali naše životy. Všetko ostatné by jej bolo podriadené. A potom pomaličky, sotva vnímateľne, by prácu začali pripomínať a napokon sa ňou stali aj hry, hudba, láska či sviatky – všetko, čím žijeme. Napokon by prišiel čas – málokto by to vôbec postrehol – kedy by všetky svety existujúce pomimo práce pod jej rozpínavosťou zanikli, zmizli z kultúrnej pamäte a upadli do zabudnutia. Z anglického originálu uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

V škole nás učili, že Slovensko má množstvo prírodných bohatstiev, ale ropa mu chýba: pravda, ak nerátame drobné ložiská, z ktorých sa s výnimkou Gbiel neťaží. Pred štrnástimi rokmi sa v severovýchodnej časti krajiny začal prieskum, či podzemie Šariša a Zemplína predsa len neskrýva fosílne bohatstvo, a tým sa začal prekvapivo ostrý boj medzi obyvateľmi tamojších obcí a americkou ťažobnou spoločnosťou. Dokument Zlatá zem Dominika Jursu recenzuje Martin Makara.