Spoločnosť

Tranzícia ovplyvní aj kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky. Môže viesť k viac fragmentovaným ekonomikám, čo oslabí odbory a samotné kolektívne vyjednávanie. Z uvedených dôvodov bude nevyhnutné prebudovať verejné politiky.

V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu „Fragmenty anarchistickej antropológie“.

Akákoľvek štátna inštitúcia, ktorá propaguje komerčný produkt je na ceste do šedej zóny medzi legalitou a…

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho „ducha“ kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Strany vládnej koalície a ich poslanci by nemali zneužívať konanie jednej politickej strany na svoj boj s odbormi, mali by si položiť jednu dôležitú otázku. Prečo tak veľa ľudí na Slovensku prestáva veriť „klasickým“ politickým stranám a utiekajú sa k extrému?

Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Kultivovaný dialóg o odluke cirkvi od štátu opäť čelí jednostrannej ideologickej sabotáži.

Ján Košč vo svojom texte polemizuje nielen s tvrdením, že štát je zlý vlastník, ale hlavne kladie otázky, čo nám privatizácia dala a čo vzala. Akým spôsobom ovplyvnila potravinovú sebestačnosť, dopravnú dostupnosť, energetickú a materiálovú bezpečnosť krajiny.

Otázka nestojí tak, či uprednostniť zdravie obyvateľstva, alebo chod ekonomiky. Ľudia potrebujú mať obe – aj zdravie, aj príjem. Štát by mal dať ľuďom paušálne 600 eur mesačne, aby si tí, ktorí sú najviac vystavení riziku nákazy, nemuseli voliť medzi zdravím a príjmom.

Ak tu máme situáciu, že úzka skupina ľudí (akýchkoľvek, no v tomto prípade ultrabohatých) má neproporcionálne veľký vplyv nad politikou, firmami a médiami, môžeme hovoriť o demokratickom deficite. Spoločnosť sa tak stáva dobrým miestom pre život iba pre úzku skupinu ľudí.

Konzervatívci nie sú iní ako my, akurát im po rozume behajú samé oplzlosti: nechcené oplodnenia, sobáše gayov, marihuana.

„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce…

Dajte od ženského lona ruky preč. Ubezpečujem vás, žena, ktorá nechce porodiť, neporodí.

Ak sa rozliční filozofi dokážu na niečom zhodnúť, tak je to odsúdenie alebo zatratenie Hegla. Jeho dielo sa pre mnohých z nich stalo vďačným zdrojom kritiky ale aj inšpirácie.

S dokumentaristkou Zuzanou Piussi, ktorá o súvislostiach vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej natočila strhujúci dokument Ukradnutý štát, hovoril Jakub Patočka o oslobodzujúcom rozsudku nad Mariánem Kočnerom, ktorý ona sama nepokladá za prekvapujúci. Rozhovor vyšiel v Deníku Referendum.

Po desaťročiach od revolúcie sa pôvodné Marxove texty dočkali nového prekladu. Klasik nám prostredníctvom neho ponúka iné perspektívy na prácu, jej (ne)zmysel a pridružené problémy, než aké poznáme z motivačných a líderských príručiek či návodov na šťastie v zamestnaní. Kým na poličke uvoľníte miesto pre objemný Kapitál, útla čítanka Hledání ztraceného smyslu práce môže prísť vhod. O výbere a novom jazykovom šate Marxových textov o človeku a práci píše Martin Makara.

Myšlienky nenásilia a občianskej neposlušnosti zažívajú v súvislosti s klimatickou krízou renesanciu, ale ničnerobenie sa nevzťahuje len na účastníkov demonštrácii. Zdržať sa nepremysleného konania je požiadavka vzťahujúca sa aj na sympatizantov klimatických hnutí. Z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.