Svet

Nedávne udalosti nielen v Poľsku a Maďarsku sú prejavom konfliktu medzi národnými elitami a nadnárodnými inštitúciami v kontexte globálneho kapitalizmu.

Argumentácia, že radikálna ľavica je rovnako nebezpečná alebo ešte horšia ako nacisti je absurdná a nebezpečná.

Spoločné zdieľané statky predstavujú inštitúciu, ktorá umožňuje rozširovanie moci v štáte aj medzi tými, ktorí ňou priamo nedisponujú. Zdieľané statky taktiež zvýrazňujú možnosť participácie občanov, pričom títo si vďaka ich existencii začínajú uvedomovať, že konečná zodpovednosť za spoločné prostredie nespočíva len v rukách štátu, ale tiež môže byť zdieľaná. O koncepte zdieľaných statkov, ale rovnako aj o divokej privatizácii a likvidácii verejných zdrojov v deväťdesiatych rokoch, hovorí v rozhovore pre dvojtýždenník A2 taliansky právny vedec Ugo Mattei.

O vzťahoch medzi Európskou úniou a Izraelom sa na webovej stránke EÚ píše, že “EÚ a Izrael zdieľajú rovnaké hodnoty demokracie, úcty k slobode a zákonnosti.” Promotér veľvyslanectva EÚ v Izraeli však navrhuje: “Vyhlaďte Gazu”.

V rozhovore sa Slawomir Sierakowski zamýšľa nad tým, čo spája a rozdeľuje strednú Európu, nad absenciou zdieľaných hodnôt, nedôverou a neznalosťou tých druhých. Spoločná myšlienka štátov nášho regiónu by podľa neho mohla vychádzať zo spoločnej skúsenosti ruskej okupácie a politizácie dejín a kultúry.

Britská Labour Party pod vedením Jeremyho Corbyna naberá nový dych. Dokázala si nájsť cestu k podpore zo strany širokej verejnosti aj napriek sústavnej mediálnej kritike Corbyna. O faktoroch, ktoré stoja za úspechom labouristov si môžete prečítať v článku Davida Svobody, ktorý vyšiel v kritickom dvojtýždenníku A2.

Zatiaľ čo cez víkend vládla v Trenčíne Pohoda, na Summite G20 v Hamburgu sa svetoví lídri ocitli v Pekle, ktoré im pripravilo dokopy približne 100 tisíc demonštrantov. Súčasné trendy globalizácie podľa nich totiž v pohode nie sú.

V Maďarsku je v ohrození akademická sloboda. Lenže na Stredoeurópskej univerzite ide o akademickú „slobodu“, ktorej dominuje liberalizmus.

Môžeme o Izraeli skutočne hovoriť ako o krajine, v ktorej vládne štandardná demokracia Západného typu? V ostrom kontraste k mediálnym zobrazeniam Izraela ako mierumilovného štátu, ktorý sa iba bráni Palestínskym útok a zároveň stojí na strane spravodlivosti, prichádza Kamil Kandalaft s článkom, v ktorom popiera takéto zjednodušovanie reality.

Trumpova prvá zahraničná cesta v úrade však smerovala do Saudskej Arábie, krajiny najväčšmi spájanej s islamistickým fašizmom či terorizmom, aby tam spravil jeden z najväčších obchodov so zbraňami v histórii Spojených štátov.

Prinášame Vám rozhovor s chorvátskym režisérom Lordanom Zafranovičom, ktorý žije v Prahe.

Aké možnosti ďalšieho politického smerovania má Veľká Británia po Brexite? Situácia je komplikovaná a zdá sa, že konzervatívci na čele s Theresou Mayovou používajú demokraciu len ako zbraň a obracajú sa na ľud iba vtedy, keď sa im to hodí.

Tvrdenie, že Palestínčania oslavujú “svojich” vrahov, je súčasťou mnohých debát o izraelskej okupácii. V Izraeli naopak “svojich”…

Ľavici sa až príliš často vytýka, že síce kritizuje hospodársky systém kapitalizmu postavený na konkurenčných trhoch, ale neprichádza so žiadnou alternatívou, ktorá by bola schopná tento systém nahradiť. Aj z tohto dôvodu vám prinášame sériu štyroch článkov venujúcich sa jednej z možných alternatív voči kapitalizmu – participatívnej ekonomike – z rôznych uhľov pohľadu. V prvej časti sa pozrieme nielen na potrebu prekonania kapitalizmu, ale rovnako aj myšlienok, ktoré nás posúvajú späť smerom k centrálne plánovanému hospodárstvu.

Bojkot volieb jednoducho okrem zvýšenia šancí úspechu nacionalistov a rasistov nič nevyrieši. Pravicovým ekonomickým politikám sa po voľbách dá čeliť aj bez tohto prázdneho gesta.

Nové tendencie na ľavej strane politického spektra smerujú ku kritike internacionalizmu a multikulturalizmus. Ľavičiari obhajujúci tézu antimultikulturalizmu zdôrazňujú, že identitárna politika nie je schopná vyrovnať sa s vykorisťovaním a odcudzením. O vzťahu antimultikulturalizmu a ľavice píše Joseph G. Feinberg.

Keď vás zasiahne zemetrasenie, posledné, čím sa chcete zaoberať, je jadrová havária. Fukušima ukázala, že nie sme pripravení komplexne riešiť veľké jadrové havárie. Keď prídu, pravdepodobne sa tak stane za nepredvídateľných okolností, ktoré sú zložitejšie, než dokážeme zvládnuť – či už sa jedná o podcenené živelné pohromy, teroristické útoky a následnú bezpečnostnú situáciu alebo vojny.

Článok Josefa Patočky sa venuje zmene „politickej značky“ v podaní kandidáta na post Francúzskeho prezidenta – Macrona. Macronovi sa podarilo včas spozorovať dieru na trhu, dopyt po zmene, ktorú dokázal politicky využiť a skapitalizovať.

Absentizmus alebo morálny kotrmelec? Čo je v druhom kole legitímna voľba?

DSSS (Dělnická strana sociální spravodlivosti – nástupkyňa zakázanej Dělnickej strany) organizuje prvomájové pochody Brnom s približne…