Ad: Šéf Volkswagenu odporúča novej vláde nižšie odvody a kurzarbeit (anketa s podnikateľmi).
Po voľbách, ktoré sa skončili v prospech strán majúcich v programoch flexibilizáciu pracovných kódexov, logicky začali zamestnávatelia a ich spriaznení analytici tlačiť do verejnej debaty svoje predstavy zmien platných pravidiel. Tento krok je logický a aj očakávaný. Problematickou sa však javí čoraz častejšie používaná demagógia a populizmus.
V ankete Denníka E sa napríklad vyjadril šéf Volkswagenu, že:
Ide napríklad o zníženie predovšetkým odvodového zaťaženia na strane zamestnávateľa, ako aj zamestnancov, ktoré by prispelo aj k zvýšeniu ich čistých príjmov.
V tomto prípade ide o legitímnu požiadavku podnikateľov, no na druhej strane Oliver Grünberg nehovorí podrobnosti k tomuto návrhu, pretože tie sú dôležité. Ak hovorí najmä o znížení odvodov na strane zamestnávateľa, tak zamlčal fakt, že takéto zníženie nezvýši ani o cent čistý zárobok zamestnanca, naopak zníži mzdové náklady zamestnávateľa. Naozaj chceme na Slovensku znižovať už i tak nízke mzdové náklady?
Znížte odvody, dobre bude?
Ak sa znížia odvody na strane zamestnanca, tak fajn, čistá mzda zamestnanca mierne porastie. Ale ani v tomto prípade nepovedal šéf nemeckej automobilky celú pravdu. Výpadky z odvodov budeme musieť nahradiť alebo znižovať sociálne dávky. Nahrádzanie výpadkov vôbec nie je také jednoduché, ako sa hovorí.
Daňové medzery pri niektorých typoch daní sú veľké, no ich redukcia nebude taká rýchla, ako by sme mohli potrebovať v prípade znižovania odvodov. Druhou možnosťou je zvyšovať majetkové dane, zavádzať envirodane, dane z robotov, digitálne dane atď., čo nám odporúča napríklad aj OECD
Alebo treťou možnosťou je znižovať sociálne dávky. Znížime dôchodky? Invalidné dôchodky? Náhrady pri PN? Dávky v nezamestnanosti? Dávky pre sociálne prípady? Kde budeme škrtať? Príliš veľa otázok a málo odpovedí, ako aj ochoty politikov ísť do takýchto zmien.
Mimochodom, daňovo-odvodové zaťaženie miezd je v Nemecku vyššie ako na Slovensku, nemal by niečo podobné navrhovať Oliver Grünberg najprv tam? Zaručujem, že v Nemecku by ho hnali…
Zásadným problémom daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku je zlý daňový mix, kde je zdaňovanie príliš naklonené na zdaňovanie ekonomickej aktivity (práce) a nie na majetok a rentu. Zmena mixu by podľa IFP (obrázok 1) a RRZ podporila ekonomický rast, lenže ani na tieto zmeny neexistuje politická vôľa.
Obr. 1: IFP o daňovom mixe
Lož pracovnou metódou
Ale pozrime sa, kam sú až schopní zájsť pri obhajobe znižovania zaťaženia práce niektorí analytici. Silvia Hallová, daňová partnerka konzultačnej firmy Grant Thornton, sa v spomínanej ankete vyjadrila takto:
Vôbec najurgentnejším krokom je znížiť extrémne vysoké zaťaženie ceny práce. Slovensko má v porovnaní so susednými štátmi vrátane Rakúska jednoznačne najvyššie daňové a odvodové zaťaženie, čo výrazne komplikuje firmám život a zároveň to znižuje čistý príjem ich zamestnancov.
Jednoznačne ide z jej strany o klamstvo založené na zámernom zavádzaní. Podľa údajov OECD je daňovo-odvodové zaťaženie ceny práce na úrovni priemerných mzdových nákladov vyššie v Rakúsku (obrázok 2).
Pani Hallová sa tohto zavádzania dopustila už viackrát v minulosti a svoje tvrdenie opiera na porovnaní daňovo-odvodového zaťaženia pri tisíceurovej hrubej mzde v oboch krajinách. Takéto porovnanie je však hrubo zavádzajúce, pretože 1 000 eur v hrubom na Slovensku je príjem tesne pod úrovňou priemernej mzdy a 1 000 eur v hrubom je v Rakúsku príjem pod úrovňou minimálnej mzdy (sic!).
Porovnávať zaťaženie takto rozdielných príjmov je absolútne nerelevantné. Aj preto, že nízke mzdy sú tak v Rakúsku, ako aj na Slovensku zaťažené menej ako priemerné. A rovnako v Rakúsku zarobí 1 000 eur a menej mizivé percento zamestnancov, na Slovensku sa v tomto pásme pohybuje väčšina zamestnancov. Ak by sme rovnako demagogicky porovnali zaťaženie hrubej mzdy vo výške 5 000 eur v Rakúsku a na Slovensku, aké by sme z toho vyvodili závery?
Obrázky: IFP a OZ Pracujúca chudoba
Článok pôvodne vyšiel v Denníku N (Denník E)
