Po tom ako Ministerstvo školstva upozornilo, že je neprípustné robiť politickú kampaň na školách, si to Korčok 15. februára zopakoval opäť. Tentoraz online.
V ríši absurdna, kde politická korektnosť a apolitickosť akademickej pôdy sú len mýtickými pojmami z rozprávok starých rodičov, sa opäť raz ukázal ako bezchybný hrdina náš nezastaviteľný prezidentský kandidát, pán Korčok. Jeho poslanie? Predviesť akrobatické kúsky v obchádzaní zásad, o ktorých sa zdá, že platia pre všetkých okrem neho. Jeho najnovšia kúzelná šou? Propagácia a vysielanie svojej predvolebnej debaty priamo na školách, a to nielen kedykoľvek, ale počas vyučovania. Áno, dámy a páni, v čase, keď by malo byť na akademickej pôde ticho a počuť len šuchot listov učebníc a tlmené vzdychy študentov nad riešením matematických príkladov, sa tam namiesto toho ozýval hlas nášho neohrozeného kandidáta.
Akýsi moderný Robin Hood politického marketingu, ktorý sa rozhodol, že princípy apolitického vzdelávacieho prostredia sú len pre tých, ktorí nemajú dostatok odvahy ich porušiť. „Prečo by som mal čakať, až študenti prídu ku mne, keď môžem ja prísť k nim,“ mohol by povedať s úsmevom na tvári, keď premýšľal o svojom inovatívnom prístupe k predvolebnej kampani.
Tento akt vyvolal vlnu pobúrenia medzi pedagógmi a rodičmi, no možno že náš hrdina má aj tajný plán na zmiernenie ich obáv. Žeby rozdávať zadarmo školské potreby s logom svojej kampane? Alebo ponúkať exkluzívne predplatné na „Korčokove noviny“ pre každého, kto dá like na jeho predvolebný post na sociálnych sieťach z počítačovej učebne?
Samozrejme, jeho odvážne kroky nezostali bez povšimnutia. Povesti o tomto recidivistovi porušovania apolitickosti akademickej pôdy už obiehajú školskými chodbami rýchlosťou nepozorného študenta, ktorý sa snaží ujsť pred vyučujúcim. Jeho predvolebná debata, vysielaná medzi vyučovacími hodinami, je teraz považovaná za vrcholný akt politickej odvahy – alebo politického absurdna, v závislosti na tom, koho sa opýtate.
V tomto svete, kde politické a akademické hranice sa zdajú byť viac vodidlami než nezvratnými pravidlami, pán Korčok znova dokázal, že keď ide o získavanie pozornosti voličov, neexistujú žiadne hranice. Alebo aspoň žiadne, ktoré by ho zastavili. A tak, v duchu tej najväčšej irónie, nám tento príbeh pripomína staré príslovie: „V škole sa človek učí na celý život,“ aj keď to niekedy môže byť úplne iná lekcia, než sme očakávali.
Ale teraz vážne. Je skvelé, keď sa študenti zaujímajú o politiku. Ale škola nemá byť využívaná ako marketingový kanál na predvolebnú kampaň. Ak mám parafrázovať jedno z hesiel veľkých študentských demonštrácií proti spoplatneniu vysokého školstva – Škola nie je PR agentúra.
Sledujte nás aj na Telegrame: t.me/polemag
