Keď sa znalec zákona pýtal Ježiša ako získať večný život, Ježiš sa naňho obrátil s otázkou „Čo je napísané v Zákone?“ Ten mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Keď chcel, aby nejako stanovil hranice toho, kto patrí medzi blížnych a koho už možno ignorovať, odpovedal podobenstvom. Bolo o Samaritánovi, ktorý pomohol obeti krádeže a násilia. Nenechal ho napospas osudu, ale poskytol mu pomoc a postaral sa oňho.
Vzhľadom na to, že šlo o pomoc Samaritána Izraelitovi, medzi ktorými panovalo nepriateľstvo a chýbal im sociálny kontakt, nedemonštroval ním len akt empatie voči trpiacemu, ktorá je vlastná každému človeku. Šlo o príklad pomoci cudzincovi, s ktorým nemusíme mať nič spoločné.
Poukazoval na stotožnenie sa s utrpením druhého, bez ohľadu na to, kto trpí a koho sa týka. Dnes by to podľa profesora Garyho Olsona z Pennsylvanskej univerzity znamenalo nebrať ohľad na to, či ide o ilegálneho robotníka, človeka s inou sexuálnou orientáciou, prízvukom, farbou pokožky, politickou alebo náboženskou príslušnosťou, vyznávača pro-life alebo člena marginalizovanej komunity.
Ježišov etický prístup predstavoval hrozbu pre vtedajšiu moc a bol v tomto zmysle radikálny. V modernej dobe by preto už nepožadoval len zmiernenie utrpenia trpiaceho, ale aj podmienok, ktoré dovoľujú opakovanie jeho nešťastia. A z toho dôvodu je Ježišov odkaz nebezpečný a inšpiratívny aj pre dnešok.
Zdroj foto: Pixabay.
