Analytici z neoliberálnych ekonomických think-tankov dlhodobo a bez akejkoľvek zmeny v názoroch razia tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť alebo že bráni vo vytváraní nových pracovných miest.

V tejto súvislosti je zaujímavou informáciou, že jeden z aktuálnych nobelistov David Card je známy okrem iného aj prvým prirodzeným experimentom, ktorý vyvrátil dovtedy všeobecne uznávaný konsenzus ohľadom vplyvov minimálnej mzdy na zamestnanosť.

Dokázali opak

Alan Krueger a David Card v roku 1994 publikovali výskum, ktorým pôvodne chceli dokázať, že zvyšovanie minimálnej mzdy má negatívne vplyvy na zamestnanosť. Výsledky výskumu však boli presne opačné.

„Štúdiou sme pôvodne chceli potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Teda, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne, sme zistili pravý opak,“ povedal Alan Krueger.

Ich prirodzený experiment sa dočkal rôznych reakcií a aj spochybňovania metodiky.

David Card popísal zaujímavú skúsenosť z vedeckej obce, ktorú si odžil po uverejnení spomínaného výskumu:

„Následne som sa vyhýbal skúmaniu minimálnej mzdy…  stálo ma to veľa priateľov. Ľudia, ktorých som poznal mnoho rokov, napríklad niektorí z tých, ktorých som stretol v prvom zamestnaní na Chicagskej univerzite, boli veľmi nahnevaní alebo sklamaní… Mysleli si, že publikovaním našej práce sme sa stali zradcami celej ekonomiky.“

Pozitívnou zmenou však bola snaha ďalších výskumníkov overovať závery spomínanej štúdie.

A na základe pôvodnej štúdie a ďalších výskumov došla ekonómia k novému konsenzu, ktorý analytici slovenských ekonomicko-neoliberálnych think-tankov vytrvalo ignorujú.

Alan Krueger k tomu následne v roku 2014 doplnil: „Primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dosah na zamestnanosť.“

Samozrejme, môžeme sa baviť, aké zvýšenie je primerané, môžeme argumentovať, môžeme so sebou vzájomne nesúhlasiť, no mali by sme sa vzájomne rešpektovať. Žiaľ, debata ohľadom miezd na Slovensku je dlhodobo zo strany vyššie spomínaných analytikov jednostranná a útočiaca na oponentov, namiesto používania argumentov.

Problémom nazerania ekonomických analytikov na trh práce je fakt, že naň pozerajú ako na niečo, čo sa správa presne podľa racionálnych ekonomických poučiek a vzorcov. Tým ignorujú fakt, že súčasťou trhu práce sú ľudia, ktorí sa nesprávajú vždy racionálne.

Iný nobelista Robert Solow k tomu povedal: „Trh práce je viac sociálna ako ekonomická inštitúcia a interakcia medzi ľuďmi sa nedá interpretovať rovnakým spôsobom ako ponuka a dopyt po mŕtvych rybách.“

Paradoxy znižovania minimálky

Častým argumentom našich analytikov je tvrdenie, že privysoká minimálna mzda v chudobných regiónoch bráni vytváraniu pracovných miest, pretože ak by bola nižšia, tak by podnikatelia mali viac peňazí a vytvárali by nové pracovné miesta.

Takéto tvrdenie však ignoruje realitu. Nižšie mzdy v chudobnom regióne by znižovali spotrebu a tržby podnikateľov, a tak by aj napriek nižším mzdovým nákladom nebol dôvod vytvárať ďalšie pracovné miesta.

Takýto postoj zároveň ignoruje iný fakt, ktorý je možné odsledovať pozorovaním správania sa obyvateľov. Z chudobných regiónov odišlo za vyššími mzdami do zahraničia alebo do bohatších regiónov množstvo ľudí.

A nezamestnaní, ktorí ostávajú doma, nemajú záujem o prácu za aktuálnu minimálnu mzdu. Aký by bol ich záujem, ak by sa ešte znížila?

Ekonómia nedáva jasné odpovede, niektorí analytici ich však majú

Aj napriek snahe ekonomických analytikov prinášať jednoduché odpovede, realita je vždy omnoho komplikovanejšia.

Keď začiatkom roka 2020 tvrdil analytik INESS, že nás čaká nebývalý pokles produktivity práce, tak tiež z jeho strany išlo o varenie z vody. Podľa jeho nazerania totiž znamená pokles HDP automaticky pokles produktivity práce.

Podľa aktuálnych dát Eurostatu nám mierne poklesla produktivita práce počítaná na zamestnanca, keď sa však pozrieme na produktivitu práce počítanú na odpracovanú hodinu, tak došlo k nárastu. V čom je problém? V metodike? Vo vstupných dátach? V spôsobe interpretácie? Vzrástla, alebo klesla nám produktivita práce?

Dostali sme jednoznačnú odpoveď?