„Vy ste tak voľajako optimista, alebo pesimista?“ pýta sa v legendárnom dialógu z Dňa radosti Satinský Lasicu. Podobná otázka by sa dala položiť Dominike Pišťanskej z RTVS, len treba doplniť možnosti o predponu techno-.
Z jej sobotňajšej reportáže (4.8.) o taškách rozpustných vo vode, ktoré majú nahradiť igelitky zamorujúce prírodu sa dá vyvodiť, že zrejme patrí medzi techno-optimistky.
Ide o dominantný postoj voči životnému prostrediu, ktorého základom je viera, že technolgický pokrok vyrieši environmentálne problémy našej planéty. Zabíjajú plasty ryby vo vode? Nevadí. Genialita ľudského rodu isto na niečo príde a problém sa vyrieši. A veru, čilskí vedci vymysleli plast rozpustný vo vode.
Dá sa vôbec niečo namietať proti tejto inovácii? Hoci ešte nepoznáme dopady nových ekologických tašiek na prírodu, to, že ich riaditeľ firmy Solubag pred kamerou vypil napovedá, že zrejme budú v poriadku.
A predsa je tu jedna záležitosť, o ktorej v reportáži RTVS nebola reč. Čo ak je celá viera v technologický pokrok pomýlená a vynález rozpustných tašiek v nás len upevňuje tento omyl? Čo ak rozpustné tašky vyriešia časť problému s odpadom, ale na zabránenie nadchádzajúcej prírodnej katastrofe potrebujeme niečo viac, než len vymeniť neekologické igelitky za ekologické?
Ak prijmeme túto perspektívu, tak je reportáž RTVS výrazne problematická. Upokojuje divákov Správ a namiesto toho, aby ich burcovala k aktivite, im implicitne hovorí: O prírodu sa netreba báť, veda príde na riešenie našich problémov. Podľa riaditeľa by nová taška mohla byť riešením svetového problému s plastami. „Riešili sme lokálny problém, nikdy by sme nepovedali, že tak jednoducho vyriešime ten svetový.“ Pokojne teda naďalej nakupujte.
Takýto postoj pritom neznamená, že zverejnená reportáž je akýmkoľvek spôsobom klamlivá, či nepravdivá. Všetky vyjadrenia v nej sú zrejme fakticky korektné. Problematická z hľadiska technooptimizmu potom tiež nemusí byť len tak sama o sebe, ale až vo vzťahu k ďalším reportážam alebo programom venujúcim sa ekonomike a životnému prostrediu. Iba ak aj tieto sú natáčané v technooptimistickom duchu, máme v RTVS vážny problém.
Je to presne ten problém, na ktorý poukazuje jej riaditeľ Jaroslav Rezník – nedostatok vyváženosti. Optimizmu v otázke technológií chýba jeho opak, pesimizmus. Ten je súčasťou prístupov zdôrazňujúcich, že nie človek, ale príroda samotná má byť hlavným predmetom nášho uvažovania. Pri tzv. ekocentrickom prístupe sa neočakáva, že technológie (a trh, či regulácia) zachránia svet, ale že len zásadná zmena fungovania súčasného ekonomického systému a celkového spôsobu života, ako aj výrazné obmedzenie výroby a spotreby môžu zmierniť následky tzv. rozvoja, ako ho poznáme zo západných spoločností posledných dvesto rokov. V rámci tohto prístupu môžu byť rozpustné plasty a iné technologické výdobytky nápomocné, ale nie kľúčové. Ostatne, s koľkými geniálnymi vynálezmi ľudstvo prišlo odkedy vieme, že si ničíme planétu? A predsa si ju naďalej ničíme.
Už len táto skutočnosť by mohla viesť k myšlienke, že rozpustné tašky nám až tak nepomôžu, rovnako ako nám dosiaľ nepomohla solárna, či veterná energia, úsporné žiarovky alebo recyklácia. Odtiaľ je len krôčik k spochybneniu významu najnovšieho objavu a práve takéto spochybnenie by vyvážilo techno-optimistickú jednostrannosť reportáže.
Obávam sa, že dôslednejší výskum by ukázal aj jednostrannosť celého vysielania RTVS o technológiách a životnom prostredí, nehovoriac o anti-zelených reláciách o hospodárskom raste, najnovších automobiloch, či exotických destináciách. Tu všade by riaditeľom RTVS správne vzývaná vyváženosť mala viesť k nejakej forme korekcie. Verme, že Jaroslav Rezník začne od svojich podriadených vyváženosť skutočne vyžadovať.
Upravená verzia textu vyšla v denníku SME.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: zeevveez.
