Minimálna mzda, skracovanie času, zamestnanecké prostredie – aj to boli témy volieb v Nemecku. U nás nepovšimnuté.
Ak niekto sledoval nemeckú predvolebnú kampaň a volebné programy tamojších politických strán bližšie, ako len cez sprostredkované informácie slovenských médií, nemohol si nevšimnúť, že slovenské média doslova odignorovali veľkú a dôležitú časť tamojšej predvolebnej diskusie.
Nemysliteľné?
Všetky relevantné politické strany vo svojich programoch ako aj v predvolebných diskusiách venovali okrem iných tém aj zamestnaneckému prostrediu. Urobiť z tejto témy jednu z ústredných tém kampane je na Slovensku niečo nemysliteľné a asi aj preto o tom drvivá väčšina novinárov neinformovala.
Ak si pozriete volebné programy troch najsilnejších politických strán, ktoré uspeli vo víkendových voľbách, tak zistíme, že všetky venovali veľký priestor zamestnaneckému prostrediu, vyjadrili podporu odborom a kolektívnemu vyjednávaniu, všetky tri riešili skracovanie pracovného času a všetky tri sa venovali aj téme minimálnej mzdy.
Návrat ku koreňom sociálnej demokracie
Jedným z dôvodov, prečo nakoniec SPD vyhrala voľby, hoci pred časom boli ich volebné preferencie rekordne nízke, bol práve fakt, že sa ako strana vrátili ku koreňom a znova začali riešiť práve tieto témy. Sociálna demokracia tradične tieto témy riešila desaťročia, je v nich takpovediac doma a asi preto boli ich sľuby v tejto oblasti uveriteľnejšie ako z programov CDU/CSU. Konzervatívci sa taktiež podobnými sľubmi pokúsili loviť v týchto vodách, no nedá sa povedať, že išlo len o zastierací manéver a nechceli svoje sľuby napĺňať.
Pravdepodobne aj volebný neúspech DIE LINKE sa dá pripočítať k návratu SPD k tradičným témam, ako je ochrana pracujúcich, odborov a kolektívneho vyjednávania – čím sa im podarilo prilákať späť svojich sklamaných voličov. Toto je však skôr otázka na politológov, vráťme sa k téme samotnej.
V Nemecku už dnes významný podiel zamestnancov pracuje len 35 a menej hodín týždenne, a predsa politici sľubujú ďalšie skracovanie.
Aj kratší pracovný čas
Fakt, že stav zamestnaneckého prostredia a jeho vylepšovanie bol jednou z ústredných tém predvolebnej kampane je neodškriepiteľný. SPD, CDU/CSU a Zelení venovali významné časti svojich programov výške a inštitútu minimálnej mzdy, skracovaniu pracovného času a aj posilňovaniu odborov a kolektívneho vyjednávania. Žiadna z týchto strán sa ani len nezmienila o tom, že by chcela škrtať z pracovných kódexoch, alebo oslabovať postavenie zamestnancov na trhu práce.
Ak sa pozrieme do Nemecka, tak už dnes tam významný podiel zamestnancov pracuje len 35 hodín a menej týždenne, na základe sektorových kolektívnych zmlúv a predsa nemeckí politici vo svojich programoch sľubujú ďalšie skracovanie alebo podporu požiadavkám odborov na takéto skracovanie. Skúsme si to porovnať so Slovenskom. Tu sa v médiách na túto tému zväčša dozvedáme len mýty a zvádzania a politici túto tému buď vôbec neriešia, alebo ju len zneužívajú na svoju sebaprezentáciu.
Riadenie diskusie, či hľadanie odpovedí?
To, že si slovenskí novinári ani politici tieto témy skoro vôbec nevšímajú je zjavne dôsledkom trístnej úrovne spoločenskej diskusie v týchto témach na Slovensku, ako aj vďaka hegemónii neoliberalných ekonomických analytikov v diskurzívnej aréne našich médií. Slovenskí novinári by mali diskusiu na tieto viac stimulovať, ako riadiť, pričom aj v ich záujme by malo byť hľadanie odpovedí na zložité spoločenské otázky.
Skrátená verzia tohto textu bola zverejnená v denníku SME.
Viac grafov, štatistík, ale aj riešení a prípadových štúdií k problematike skracovania pracovného času nájdete TU.