Ostatný víkend žila časť Slovenska 21. ročníkom festivalu Pohoda, svetom však hýbali celkom iné udalosti. V Hamburgu sa od piatku do soboty konal summit dvadsiatky najvplyvnejších a ekonomicky najsilnejších štátov sveta G20. A zatiaľ čo v Trenčíne vládla Pohoda, v Hamburgu sa svetoví lídri ocitli v Pekle, ktoré im pripravilo dokopy približne 100 tisíc demonštrantov. Súčasné trendy globalizácie podľa nich totiž v pohode nie sú.
Globalizácia v rukách mocných
Americký prezident Donald Trump mal ešte pred príchodom na Summit G20 zavítať do Londýna. Zmenil však plány. V krajine očakávajúcej ťažký brexit má totiž v súčasnej politickej situácii mnoho odporcov, stojacich hlavne za Jeremym Corbynom. Trump si tak pred summitom vybral oveľa pragmatickejšie miesto návštevy – Poľsko. Tam ho s otvorenou náručou privítali konzervatívni priatelia na čele s prezidentom Andrzejom Dudom. Súčasné Poľsko si Trump môže zapísať na zoznam spriatelených krajín, hneď za Saudskú Arábiu, ktorej na poslednej návšteve prisľúbil predaj amerických zbraní. To pre región Blízkeho východu sužovaný konfliktami neznamená pravdepodobne nič dobré.
Prezident Spojených štátov sa v Hamburgu stretol mimo iných aj so svojimi autoritárskymi vzormi Recepom Erdoganom a Vladimírom Putinom. Tí sú podobne ako Trump známi svojimi nedemokratickými praktikami a destabilizáciou celých regiónov – či už v Európe (Krym), alebo na Blízkom východe (Sýria).
K autoritárskemu jadru G20 sa samozrejme pridali dogmatické kádre vrátane Theresy May, Emmanuela Macrona a hostiteľky Angely Merkel. Práve táto trojka podľa chorvátskeho filozofa Srecka Horvata na samite predstavovala typ politikov, ktorí civilizáciu priviedli do situácie, v ktorej Trump, Erdogan a Putin reprezentujú legitímne politické alternatívy.
A takto dnes v skratke vyzerá globalizácia v rukách mocných – upadajúca do fašizmu a autoritárstva, korigovaná dogmatickými riešeniami z minulosti. Aj v Hamburgu sa však ukázalo, že moc sama o sebe býva peklom.
Vitajte v Pekle
Počas samitu bolo viditeľných hneď niekoľko skupín aktivistov a niekoľko typov demonštrácií, ktoré autoritárskej a kapitalistickej forme globalizácie odporovali.
Už v stredu sa v uliciach Hamburgu zjavila armáda zombíkov. V umeleckej performancii zahrali aktivisti divadlo, ktorým znázornili politickú apatiu zo strany ľudí naprieč našimi spoločnosťami. Protestné divadlo končilo vyslobodzovaním sa zombie-aktivistov z okov ignorancie a “autopilotného života”.
Vo štvrtok sa v Hamburgu začali o čosi radikálnejšie protesty. Asi najviditeľnejšou bola skupina približne desaťtisíc demonštrantov, ktorá naprieč mestom viedla pochod nazývaný Welcome to Hell – Vitajte v pekle. Pochod mal podľa informácií z webu organizátorov znázorňovať radikálne odmietnutie politík, ktoré krajiny G20 a svetové inštitúcie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond uvádzajú do praxe. Globálnym kapitalizmom financované vojny, nacionalizmus, protekcionizmus a ekonomické nerovnosti sú peklom. A práve to chceli demonštranti na uliciach stelesniť. Hamburg sa podľa ich manifesta dostal počas summitu G20 do mimoriadnej núdzovej situácie.
Počas štvrtkového pochodu to tak neraz vyzeralo. Demonštrantov totiž v uliciach mesta sprevádzalo 20 tisíc policajtov (8% všetkých zložiek Nemecka). Blokovali cestu pochodov a koncentrovaný dav atakovali nielen vodnými delami.
Tu je dokumentácia stretov demonštrantov a polície vo štvrtok:
Demonštranti po silovom policajnom rozbití hlavného prúdu pochodov vo štvrtok pokračovali v menších skupinkách až do noci oslavami a okupáciou verejných priestorov.
Piatkové akcie sa koncentrovali na blokovanie hamburského prístavu. Pointou takejto akcie, ktorá sa aktivistom vo veľkej miere na krátky čas podarila, je zastavenie prúdenia kapitálu. Práve preň sú centrá ako Hamburg a jeho prístav životne dôležité. Mnoho aktivistov sa zhoduje, že akcie tohto typu, kde sa podarí priamo zahatať vykorisťujúcu infraštruktúru globálneho kapitalizmu, sú efektívnejšie ako viac-menej symbolické demonštrácie na uliciach.
Sobota, ktorá najväčšou demonštráciou s takmer 60 tisíc účastníkmi kolidovala so záverom summitu, už bola o niečo pokojnejšia. Ľudia na uliciach oslavovali víťazstvo nad rétorikou samitu tancom, združovaním sa v skupinách, jedlom či spevom.
Atmosféra v meste hlavne počas prvých protestných dní podľa výpovedí demonštrantov pripomínala vojnovú zónu. Demonštrácie sa nezaobišli bez podpálených áut, rozbitých výkladov, rabovačiek a samozrejme zranených na strane demonštrantov, ako aj na strane silno obrnenej polície.
Verejnosť pre, alebo proti násiliu?
Asi najintenzívnejšou mediálnou a komentátorskou témou počas protestov bolo násilie a nepokoje na uliciach. Interpretácie toho, čo sa v Hamburgu reálne stalo, sa líšia a dnes si pravdepodobne nikto nemôže byť istý motiváciami všetkých priamych akcií, ktoré sa v meste odohrali.
Aktivisti konajúci aj s použitím sily sa väčšinou združujú v skupinách nazývaných “Black Block”. Práve tieto, okrem klasického demonštrovania, uznávajú aj taktiky priamej silovej akcie. Tú zvyknú požívať organizovane a výhradne reakčne, ako odpoveď na provokácie a bezdôvodné využívanie sily policajnými zložkami. Je veľmi pravdepodobné, že mnoho potýčiek a priamych meraní fyzických síl vyprovokovala samotná polícia.
Intenzita nepokojov na uliciach však prekvapila aj skúsených radikálnych aktivistov. Ani im totiž bezcieľne konanie násilia nedáva zmysel a nereprezentuje to, za čím radikálna ľavica stojí – sloboda, priama demokracia a vzájomná pomoc. Je preto už teraz jasné, že mnohé zo silových činov aktivistov cez víkend politický zmysel nemalo.
Je dôležité poznamenať, že Hamburg je v Nemecku jedným z historických centier radikálnej politiky. Aj preto sa dá chápať už len organizácia samitu v tomto meste za provokáciu denného fungovania tamojších obyvateľov zo strany nemeckej vlády a mesta samotného.
Otázka legitímnosti násilia zo strany demonštrantov zostáva podľa všetkého naďalej otvorená. A to hlavne v kontexte, kde sa demonštruje a odporuje svetovým lídrom, ktorí svojou dennou praxou podporujú vojny, vykorisťovanie, extrémizmus či ekologické drancovanie planéty.
Práve o tejto perspektíve uvažoval pre Democracy Now! chorvátsky filozof Srecko Horvat:
Má súčasná globalizácia alternatívy?
Z vágnych výstupov samitu je možné usúdiť, že samotní svetoví lídri medzi sebou nevedia nájsť konsenzus o tom, kam by mala globalizácia a ľudstvo ďalej smerovať. A to ani v časoch, keď je toto sužované klimatickou zmenou, extrémizmom, hladom, chudobou či napredujúcou prekerizáciou práce a narastajúcimi ekonomickými nerovnosťami.
V súčasnosti je teda čím ďalej tým viac viditeľné, ako podstatné a potrebné sú kolektívne akcie a predstavivosť, ktorú pri protestoch proti summitu reprezentovala podstatná časť tisícok demonštrujúcich ľudí na uliciach. A čo je ešte povzbudzujúcejšie, táto predstavivosť žije v zhmotnenej podobe napríklad v mexickom Chiapas, sýrskom regióne Rojava, v európskych squattoch, naprieč hnutiami solidarity v Grécku alebo Španielsku či v reformuláciách európskej politiky v podaní hnutia DiEM25.
Foto: Tim Lüddemann
