Utópia je slovo, ktoré sa obvykle spája s naivnou až pejoratívnou konotáciou.
Prvýkrát sme sa s predstavami utopistov bližšie stretli, ak sa to dá vôbec tak nazvať, na hodinách vysokoškolskej filozofie v inom študijnom odbore. A práve aj iba ich ľahký prierez v nás zachoval podobné rozpačité dojmy. Preto výber tejto publikácie bol a je výzvou pre preverenie a ich zosúladenie so skutočnou hodnotou tvorby utopistov. Jedným z ich čelných predstaviteľov je autor diela Utópia – Thomas More. Znovuvydanie jeho diela na Slovensku, s odstupom 500 rokov od vytvorenia, ktoré je predmetom mojej recenzie, nie že nesklamalo, ale dokonca aj pozitívne prekvapilo. Oceňujem najmä jednoduchosť jazyka, ktorú prináša jeho moderná edícia a za vysoko hodnotný považujem aj samotný obsah tohto diela, ktorý sa sčasti za uplynulých 500 rokov naplnil a z veľkej časti až neuveriteľným spôsobom prináša svoju aktuálnosť aj dnes.
Thomas More (1476 – 1535) žil a pôsobil aj na čelných postoch vládnucej triedy v Anglicku v 15. a 16. storočí. Vyštudoval právo na Oxforde a pôsobil najskôr ako advokát. Od svojich 23 rokov bol zvolený do Dolnej snemovne a o rok neskôr dokonca členom Najvyššieho súdu. V roku 1529 dotiahol svoj kariérny rast na dvore Henricha VIII. až na ministerský post. Pre nezhody s panovníkom, ktorý sa právnymi kľučkami snažil oženiť druhý a následne niekoľkýkrát za sebou, čo bolo zároveň v rozpore s katolíckou cirkvou a viedlo k vytvorenie anglikánskej cirkvi, na čele ktorej vstal Henrich VIII., nemohol ďalej pokračovať pod jeho vedením a postu sa vzdal v roku 1532. Keď mu následne neodprisahal vernosť, dostal sa do nemilosti, ktorá viedla až k jeho poprave v roku 1535. O 400 rokov neskôr ho pápež vyhlásil za svätého.
Utopický život
Už zo samotného životného príbehu Thomasa Mora prináleži jeho dielu istá dávka rešpektu. Jeho podstatou je fiktívne stretnutie autora so vzdelaným cestovateľom Rafaelom, ktorý rozpráva príbeh, o najlepšom spoločenskom zriadení, ktoré spoznal na ostrove Utópia. Ľudia na ostrove žijú prakticky bez peňazí. Na trhoviskách si každý berie podľa svojej potreby a bez nutnosti výmenného obchodu. Nikto nemá potrebu žiadať viac ako sú jeho potreby, pretože vie, že rovnaký stav tu bude vládnuť aj pre jeho deti a ich deti. Záhaľka je zakázaná, ľudia pracujú 6 hodín denne v profesiách, ktoré sú potrebné a zvyšok času sa venujú štúdiu, či vlastným záujmom.
V čom je pre nás More aktuálny aj dnes
Príbeh je rozčlenený do niekoľkých kapitol, ktoré postupne približujú život na ostrove. Mnoho myšlienok, ktoré sa v diele uvádzajú pôsobia nadčasovo. Je pozoruhodné s odstupom storočí sledovať, ktoré z týchto ideálov sa postupne napĺňali – napríklad vo vzťahu k chudobe, ktorá vytvára prostredie pre kriminalitu a jej riešením nie sú drakonické tresty, ale skôr úsilie o potieranie chudoby. Mnohé z predstáv, ktoré v diele uvádzal patrili k ideálom, na ktorých spoločnosť stavali socialisti a komunisti. A mnohými z myšlienok k nám prehovára do duše aj dnes, keď poukazuje na márnivosť bohatstva, luxusu, či dokonca obyčajnej módy, ktorá spôsobuje plytvanie cennými zdrojmi a práce. Módy, ktorú až obsesívne neuroticky živíme dnes marketingom nekonečného konzumu, na azda ktorej zlyhala aj prognóza J. M. Keynesa, ktorý v časoch Veľkej hospodárskej krízy vo svojom kľúčovom diele prorokoval, že už o sto rokov bude ľudstvo mať dostatok všetkého, čo bude potrebovať a bude tak konečne žiť šťastne.
More s predstihom storočí hovorí o zbytočných zamestnaniach pre spoločnosť v nadväznosti na mnohé neduhy, čo nám výborne pripomína impertinentný bestseller dnešných čias od Davida Graebera s názvom Bullshit jobs. Neuveriteľne jednoducho znejú návody Mora k náboženskej tolerancii medzi obyvateľmi ostrova, ktorí napriek rôznosti vyznaní navštevujú tie isté chrámy a spoločne sa v nich modlia a sloboda ich vyznania sa šíri maximálne po ich ústny prejav a silu argumentu, nikdy nie násilne, odsudzovaním, či nabádaniu k násiliu, čo je trestané vyhnanstvom. Hovorí o skracovaní pracovného času po vytvorení dostatočných zdrojov potrieb – debate, ktorá za posledných 200 rokov prešla radikálnymi zmenami od divokého kapitalizmu až po ochranu práv zamestnancov.
Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším? Práve pre aktuálnosť viacerých tém a osobitne pre ľahkosť jazyka (z ktorej máme inak vždy obavy pri starších dielach), túto knihu odporúčam a považujem jej znalosť za dôležitú výbavu všeobecne znalého a rozhľadeného človeka.
Thomas More – Utópia, 2017 (pôvodne 1516), Preklad: Mária Stanková, vydalo Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, ISBN: 978 80 8061 966 4
Titulný obrázok: Ilustrácia z originálu diela Thomasa Mora, The Folger Shakespeare Library, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
.jpg){kind=link}