Vražda novinára Jána Kuciaka sa pre časť verejnosti stala poslednou kvapkou, vyznením vnútorných rozporov krajiny, ktoré sa prejavili nečakaným spôsobom. Signálom toho, že problémy zametané celé roky pod koberec už nebolo možné ďalej skrývať a pravda vyšla na povrch. Do istej doby sa podprahovému zločinu neprisudzoval markantný význam, takže ho bolo možné považovať za súčasť dlhého radu nepohodlných udalostí. Vyhasnutý život však predstavuje hranicu, ktorej prekročenie verejnosť už vníma citlivejšie, a stáva sa spúšťačom protestov s presahmi k sociálnym otrasom.
Od tejto chvíle sa problém stal neúnosným a pálčivým. Teraz už síce vieme, že sa ho potrebujeme zbaviť, nevieme však, čo ho spôsobilo. Prvými reakciami preto sú snahy riešiť ho placebom – neúčinnými náhradami liečby, a homeopatikami – rozriedenými skupenstvami lieku. Je to viditeľné napríklad na tom, že požiadavku „Výmena figúrok nestačí“ vzťahuje dav iba na jednu politickú stranu, pričom sa je ochotný uspokojiť s „figúrkami“ inej strany, aby nemusel podstúpiť celkovú zmenu stavu. V ostatnom prípade ide o pokusy zmeniť zloženie vlády v domnení, že efekty budú menej pálčivé.
Akokoľvek ale rozdelíme zastupiteľské posty, výsledkom bude rovnaké delenie so zvyškom, s ktorým akosi nikto nepočíta. V rovnici totiž figuruje obrovská majetková nerovnosť naďalej považovaná za legitímnu súčasť hry. Ideme tak hrať Monopoly proti figúrkam majúcim na konte desať- až dvadsaťnásobok našej počiatočnej sumy a niekoľko podnikov k tomu. Napriek tomu očakávame, že tento raz bude všetko inak, pretože si protihráči zmenia farby. Po dosiahnutí rovnakého výsledku sa môže súťažechtivá verejnosť utešovať slovami „človeče, nehnevaj sa“.
Už od parlamentných volieb boli u časti verejnosti viditeľné pocity nenaplnených očakávaní a podvedenia, a to aj napriek tomu, že voľby prebehli v súlade s liberálno-demokratickými princípmi. Po dvojnásobnej vražde novinára a jeho družky nesúhlasné hlasy rázne zosilneli na intenzite i počte. Avšak, rezignácia dvoch najsilnejších členov vládnej strany v nich vyvolala iba trpkú pachuť prehry a poníženia. Pripomínala trucovanie dieťaťa, ktoré nedostalo, čo chcelo, napriek tomu, že spočiatku nevedelo, čo to je. A požiadavka nových, predčasných volieb za nezmenených podmienok zatiaľ naskytá iba také vyhliadky, že sa scenár zopakuje.
Odtajnené informácie ministerstva pôdohospodárstva medzitým ukázali, že Taliani zadržaní v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka, ktorých spomína vo svojom poslednom článku, našli podporu v čerpaní eurofondov aj za predchádzajúcich vlád, napr. aj tej Dzurindovej. Latka neskorumpovanosti však ostane vysoko dovtedy, kým nebudú jestvovať mechanizmy sledovania a kontroly financovania politických strán a kampaní. Takisto sa stanovený cieľ nebude dať dosiahnuť ani bez výrazne vyšších daní pre bohatých, ktoré by obmedzovali vplyv vybranej časti obyvateľstva na politiku.
Obraz kultúrnej vyspelosti, ktorý si v očiach Západu chcú vybudovať občania Slovenska je veľmi idealistický. Vôbec totiž nezohľadňuje možnosti periférnej ekonomiky, dodávajúcej svoju vyrobenú nadhodnotu centru, od ktorého závisí. Z mocenských a ideologických dôvodov sa SR vzdala alebo musela vzdať svojich výrobných a poľnohospodárskych kapacít v prospech nadnárodných či zahraničných subjektov (čoho príkladom je aj skúpenie bývalých družstiev talianskými podnikateľmi). Tým pádom boli opomenuté potreby pre fungovanie vlastnej ekonomiky, čo je ťažká pozícia pre budovanie sebavedomia.
Bez uvedomenia si týchto súvislostí a vyriešenia ich budeme žiaľ naďalej svedkami toho, ako sa milionár Paška doťahuje s milionárom Matovičom o výšku daňového priznania, milionár Kiska sa s milionárom Kaliňákom obviňujú z falošnosti, a milionár Sulík si s milionár Kollárom vyčítajú kontakty na mafiu. V čase keď desaťtisíce ľudí stoja v zástupoch na námestí, „slušné Slovensko“ nepotrebuje lídra, ani hovoriť o platených agentoch. Potrebujeme sa vzdať ilúzie, že zástupcom biznisu, alebo tým, ktorí sa odmietajú vzdať prepojenia naň, ide v politike automaticky o spoločné dobro.
Foto zdroj: https://international.tau.ac.il