Ak by sme boli Británia a Monika Tódová sa volala Julian Assange, tak by sme to urobili. Tak totiž v pondelok rozhodol tamojší Najvyšší súd, vydať zakladateľa WikiLeaks na trestné stíhanie do USA. Teda do krajiny, o ktorej vojnových a iných zločinoch zverejnil dôkazy, ktorá sa ho v minulosti snažila fyzicky zlikvidovať, a v ktorej mu hrozí 175 rokov väzenia za zverejnenie pravdy o jej zločinoch.
Ak mal ešte niekto ilúzie o tom, že britské súdy v kauze Assange rozhodujú nezávisle a spravodlivo, tak ich musel stratiť najneskôr s týmto posledným rozsudkom. Je totiž absolútne nezmyselný a nelogický a to do takej miery, že inokedy veľmi zdržanliví právni experti vyslovili pochybnosti či sudcovia vôbec čítali spis, alebo poznajú zákony na ktoré sa odvolávajú. Nechajme však právničinu právnikom a začnime od lesa. Napríklad toho, kde agent ruskej tajnej služby pôsobiaci na Slovensku pod diplomatickým krytím úkoluje a v hotovostí platí jedného z autorov dezinformačného webu. Práve toto video, na ktorom jasne rozoznať tváre a dokonca s menami účinkujúcich, zverejnila Monika Tódová.
Julian Assange spravil niečo veľmi podobné, len vo väčšom. Zverejnil, v spolupráci s najvýznamnejšímí svetovými médiami, tisícky tajných dokumentov americkej armády a vlády. Medzi týmito dokumentami je napríklad slávne video ako americkí vojaci “len tak” zabili novinára Reuters v Iraku. Dôkazy o vojnových zločinoch, mučení, porušovaní ľudských práv, ale aj korupcii. WikiLeaks sa síce snažili cenzurovať z aktuálnych dokumentov mená ľudí, aby ich priamo neohrozili na živote, no, žiaľ, chybou denníka Guardian sa aj tieto údaje dostali von. Americká strana však dodnes nebola schopná uviesť ani jediný prípad keď v dôsledku zverejnenia tajných dokumentov k ujme skutočne došlo. Ako asi dopadol onen ruský agent keď v Moskve zistili, že sa nechal nasnímať? Neohrozili ho slovenské médiá, ktoré video zverejnili?
Assange a WikiLeks majú veľa fanúšikov, ale aj veľa odporcov. S niektorými názormi a skutkami Assangea, rovnako ako Tódovej, nemusíme súhlasiť, môžeme ich dokonca kritizovať, no nie je to dôvod ich poslať na smrť. Práve naopak, mali by sme chrániť ich právo na slobodu prejavu a to obzvlášť preto, aké povolanie vykonávajú. Julian Assange získal cenu Európskeho parlamentu pre investigatívnych novinárov, rovnakú ako zavraždený Ján Kuciak. Rada Európy opakovane vyzvala Britániu, aby ho do USA nevydala. Rovnaké stanovisko zastávajú všetky relevantné novinárske organizácie, včítane Reportérov bez hraníc. Niektoré z nich dokonca Assangeovi udelili ceny za odvahu, napríklad renomovaný Rakúsky novinársky klub (OEJC) len niekoľko dní pred rozsudkom. Julian Assange je totiž stíhaný za vykonávanie novinárskeho povolania, pretože ako vydavateľ WikiLeaks zverejnil informácie vo verejnom záujme.
Ak by ruský prezident Putin požiadal SR o vydanie Moniky Tódovej, úplne by mu stačilo okopírovať paškvil, ktorým je obžaloba Juliana Assangea. Vydať ju na stíhanie do Ruska však nemá žiaden základ. Nie je a nikdy nebola ruská občianka, predmetné skutky nespravila na území Ruska a prípadné formálne porušenie nejakého predpisu o utajovaných skutočnostiach sa musí podriadiť právu verejnosti na informácie. Rovnako Julian Assange nie je a nikdy nebol americkým občanom, nič z toho čo sa mu kladie za vinu nespravil na americkom území a všetko, čo zverejnil bolo evidentne vo verejnom záujme. Prečo teda predstava, že vydáme pani Tódovú do Moskvy znie tak šialene, že ju ledva možno vysloviť, no zároveň Assange môže skončiť v nejakej americkej väznici a potenciálne na elektrickom kresle už o pár mesiacov?
Odpoveď je jednoduchá: pokrytectvo a dvojaký meter. Ak však chceme nad Vladimírom Putinom a ďalšími diktátormi, ktorých naša vydobytá sloboda hnevá, skutočne vyhrať, musíme s tým skoncovať. Prepustenie Juliana Assangea by bol dobrý začiatok.
