Pri diskusii o výške minimálnej mzdy na rok 2020 sa tento rok asi najlepšie ukázalo, že zástupcovia zamestnávateľov používajú viac demagógiu, ako naozajstnú diskusiu a snahu nájsť kompromis. Žiaľ, nie veľmi tejto diskusii napomáhajú aj politici, ktorý si na tejto veľmi dôležitej debate naháňajú body pred budúcoročnými voľbami.
Odporúčanie či záväzok?
O odporúčaní dávať 2 percentá z HDP na zbrojenie sa na Slovensku vlastne vôbec nediskutuje, dokonca je prezentované ako záväzok, hoci naša republika nemá problém nedodržiavať iné odporúčania, ku ktorým sme sa aj reálne zaviazali.
V roku 1996 Slovenská republika podpísala revidovanú Európsku sociálnu chartu a zaviazala sa ju implementovať a jej súčasťou je aj odporúčanie o podiele čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde. Do roku 1998 to bolo vo výške 68 percent a od roku 1998 bol prijatý kompromis, na žiadosť stredoeurópskych krajín, na 60 percent, pričom argumentovali vyššími regionálnymi rozdielmi a nižšou homogenitou.
Demagog.sk – hodnotenie výroku Braňa Ondruša
Digest Of The Case Law Of The European Committee Of Social Rights
Neznalosť, alebo lož?
Takže, ak zamestnávatelia ústami zástupcu RÚZ tvrdia, že „Dané percento je len odporúčaním v jednom dokumente, ktoré nespĺňa žiadna z vyspelých krajín“, tak samozrejme klamú a to hneď dvakrát. Nie, nie je to len odporúčanie, zaviazali sme sa to odporúčanie implementovať. A lož je aj tvrdenie, že toto odporúčanie nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín. Podľa dát z dielne OECD v roku 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15) a tesne pod hranicou sú viaceré krajiny, ako Nový Zéland (59), Slovinsko (59) a Kanada (56).
zdroj údajov: dáta OECD
Či zamestnávatelia klamú zámerne, alebo z neznalosti nevieme, no budeme dúfať, že zámerne (sic!). Rovnako demagogicky sa do diskusie o minimálnej mzde zapojil aj analytik z INESS, ktorý vyčítal poslancovi z vládnej strany jeho výpočet minimálnej mzdy na rok 2020, pričom sám prišiel s výpočtom, ktorý mal dokazovať, že poslanec sa mýli a analytik INESS tomu rozumie najlepšie – čo samozrejme nie je ani len náhodou pravda.
Róbert Chovanculiak síce začal počítať dobre, keď počítal podiel čistej minimálky na čistej priemernej mzde podľa odporúčania Európskeho výboru sociálnych práv, no urobil jednu zásadnú chybu. Nie je predsa možné počítať minimálnu mzdu na rok 2020 z priemernej mzdy z roku 2018. Ak takýto omyl urobí ekonóm, tak buď je zlý ekonóm, alebo ho urobil zámerne.
Ako na tom sme?
Podľa OECD bol na Slovensku podiel čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde v roku 2018 52 percent a ak sa pretaví do reality návrh ministerstva práce vo výške 580 € v hrubom a zároveň prejde zvýšenie odpočítateľnej položky, tak sa podiel čistej minimálky dostane na približne na 55%, čo nie je žiadna katastrofa, ani koniec sveta, ako sa to snažia podať zamestnávatelia a analytici z INESS. Hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda, a je jedno, či čistá, alebo hrubá, je na Slovensku neprimerane nízka.
Produktivita práce vs. rast miezd
Zdroj: https://www.postovabanka.sk/media/283170/o_nas_Ako-sa-nám-žije-dnes-v-porovaní-s-rokom-1989-studia-PABK.PDF
Podľa podpredsedu klubu 500, pána Rosinu, by mala produktivita práce rásť rýchlejšie, ako rastú mzdové náklady, že až potom to je zdravá ekonomika (sic!). Pravdepodobne jemu a zamestnávateľom vadí, že posledné roky mzdy rastú mierne rýchlejšie, ako produktivita práce. Bohužiaľ, nikdy v minulosti som nepočul, že by sa zamestnávatelia sťažovali, keď tomu bolo naopak a keď sa v rámci, z ich pohľadu zdravej ekonomiky, znižoval podiel miezd na HDP/pridanej hodnote.
Pritom práve zamestnávatelia majú najväčšiu zodpovednosť za to, že produktivita práce nerastie dostatočne rýchlo. Uspokojili sa s tým, že svoju konkurencieschopnosť saturovali politikou nízkych miezd a nie inováciami. Slovensko má jeden z najnižších podielov firemných investícií do výskumu a vývoja v EÚ na HDP, zároveň najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinku a Estónsku.
Rovnako zle sme na tom s celoživotným vzdelávaním a zamestnávaním nízkokvalifikovaných. Preto by zamestnávatelia mohli prestať trvať na zachovaní politiky nízkych miezd a namiesto toho si vyhrnúť rukávy a zainvestovať do svojej i našej budúcnosti.
zdroj dát: KOŠČ, Ján. Budúcnosť pracovného trhu na Slovensku v kontexte demografických zmien a priemyslu 4.0. In: Daubner, Peter (ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu? Bratislava : Občianske združenie POLE, 2018, s. 56 – 65. ISBN 978-80-570-0356-4. (link)
Komentár vyšiel v skrátenej verzii v denníku SME.
obrázky: OZ Pracujúca chudoba, Poštová banka
