Mesačná odmena po nástupe do práce
Nástupná mesačná pracovná odmena na pracovné jednotky (PJ) bola nízka a veľa som si za ňu nekúpila. Bola nižšia ako štipendium v škole, ale bola som rada, že som už zamestnaná. Jej hodnota bola 260 Kčs mesačne, čo mi nestačilo ani na podlepené mokasíny, ktoré boli vtedy veľmi moderné. Musela som na ne pracovať ešte jeden mesiac.
K mesačnej zálohovej odmene na PJ som po koncoročnom zúčtovaní hospodárenia JRD dostávala ešte doplatky v Kčs. Doplatky, teda druhých 50 % odmeny, bývali vyplácané podľa výšky dosiahnutých výsledkov hospodárenia v bežnom roku. I keď toho nebolo veľa, korunky som si šetrila a ukladala na vkladnú knižku. Mesačnú odmenu mi po troch mesiacoch nepatrne zvýšili. Bola to však nízka suma, a tak trvalo dlho, až som si niečo našetrila. Odmenu mi mierne navyšovali každým rokom.
Ako mladé dievča som musela pomýšľať aj na vydaj a našetriť si dostatočnú sumu na úhradu vlastných výdavkov. Nemohla som sa spoliehať na rodičov, pretože ani oni nemali dostatočný príjem. Okrem toho, vydávala som sa prvá z nás troch sestier, a preto som musela šetriť aj z toho mála. V tom čase bolo zvykom, že pokiaľ si dievča z chudobnej rodiny nenašetrilo na výdaj vlastnej svadby, nemohlo sa ani vydávať.
Usilovala som sa a vo všetkom sa maximálne obmedzovala, aby moje úspory postačili na výdaje spojené s výbavou mladej nevesty, ale aj na náklady vlastnej svadby. Okrem výbavy bolo zvykom priniesť si do manželstva potrebné oblečenie spodného i vrchného prádla, ale aj nutných riadov do kuchyne.
Mládežnícka organizácia v obci a jej aktivity
Keďže som po ukončení účtovníckej školy nemala ešte ani 18 rokov, na tanečné zábavy ma mama nepúšťala, a ani ma ešte zvlášť nelákali. Tak som sa zapojila do činnosti mládežníckej organizácii DO ČSM (Dedinská organizácia Československého zväzu mládeže), kde som bola najskôr pokladníčkou, a potom jej predsedníčkou. V ČSM som navrhovala a spoločne realizovala aktivity, ktoré ma bavili a bavili aj ostatných mládežníkov. Zväzácka činnosť jej členov v obci bola pestrá a rôznorodá.
V rámci obce sme organizovali rôzne mládežnícke podujatia, ako boli športové súťaže, festivaly mládeže, výlety, zábavy, brigády, stretnutia mládeže na ihriskách v parku, v kultúrnom dome, kde sme v mládežníckom súbore spievali a tancovali. Usporadúvali sme besedy o prečítanej knihe, o zážitkoch z mládežníckych zájazdov, o navštívených divadlách a kinách, zaoberali sme sa činnosťou v pionierskej organizácii ZŠ, robili sme vedúce oddielov v pionierskej organizácii (PO) a vymýšľali sme a realizovali ďalšie mládežnícke aktivity. Ako predsedníčka DO ČSM som sa v roku 1961 zúčastňovala porád, seminárov, školení, kurzov práce s pioniermi a akcií usporadúvaných Okresným výborom ČSM v T. Veľmi rada som pracovala s dedinskou mládežou a pioniermi základnej školy, s ktorými som organizovala rôzne výlety, akcie a krúžky.
V tom období som vykonávala funkciu oddielovej vedúcej PO ZŠ (Pionier-skej organizácii základnej školy) a neskôr funkciu skupinovej vedúcej PO ZŠ, čo bolo neobvyklé, lebo som nebola učiteľkou. Funkciu skupinovej vedúcej na základnej škole vždy vykonávala k tomu poverená učiteľka, ale nie iná mlá-dežníčka z obce. Vzbudilo to pozornosť aj na nadriadených mládežníckych a školských orgánoch.
Zavolali si ma na OV ČSM s úmyslom ponúknuť mi uvedenú funkciu v riadnom pracovnom pomere na niektorej ZŠ (Základná škola) okresu T. So zmenou zamestnania som v prvých momentoch súhlasila, lebo ma práca s mládežou bavila, a tak som to pomerne v krátkom čase prijala.
Tesne pred odchodom z družstva ma však prehovoril ekonóm JRD, môj nadriadený. Vysvetlil mi, že moje nasledujúce zamestnanie nemá budúcnosť a s jeho výkonom budem mať len výdavky, ktoré mi budú znižovať príjem. Dala som na jeho radu a z JRD som neodišla. Mal pravdu, pretože mi tam ponúkali taký istý plat, ako som mala v JRD, ibaže z neho by som si musela hradiť stravovanie, ubytovanie a cestovanie na víkend domov. Zrátala som si to, a naozaj by som po finančnej stránke obišla oveľa horšie. Ostala som na pôvodnom pracovnom mieste v JRD a angažovala som sa v tomto smere v PO ZŠ vo V. ako oddielová pionierska vedúca a neskôr i skupinová vedúca PO, čo ma napĺňalo.
Spolupracovali sme s mládežou SPD (Strediska pracujúceho dorastu) Poľnohospodárskej učňovskej školy vo V. Spoločne sme v miestnom parku pripravovali a realizovali okresný športový festival. Upravovali sme všetky športoviská, vymieňali piesok v doskočisku, vyznačovali čiary ihrísk volejbalu, basketbalu, hádzanej, futbalu, pripravovala sa prezentácia športovcov, kontro-lovali pripravenosť domácich športovcov a pod. Športový festival v roku 1961 bol takmer pripravený, no poznačila ho tragédia.
Pre skok do výšky i do diaľky bolo potrebné vybaviť doskočisko čerstvým pieskom. Táto úloha sa ušla mládežníkom z PUŠ (Poľnohospodárska učňovská škola). Piesok bolo treba ísť nabrať a traktorom s vlečkou doviesť z pieskovej šachty vzdialenej asi 25 km od V. Pri ručnom nahadzovaní piesku na vlečku sa odvalila vysoká piesková stena a privalila dvoch naberajúcich žiakov. Jedného zasypalo do pol pásu a druhého úplne. Pokiaľ sa k nemu dokopali, bol mŕtvy.
Volal sa Jožko J. z U. pri S. Mal iba 17 rokov. Bol to vysoký driečny mládenec, športovec, oddaný pre prácu v mládežníckej organizácii školy. S elánom a rád sa v rámci aktivity členstva výboru ŠO ČSM (Školská organizácia ČSM) zúčastňoval na organizovaní a realizácii športových podujatí na škole. So záujmom spolupracoval aj s mládežníckou organizáciou v obci DO ČSM (Dedinskou organizáciou ČSM).
Namiesto športového festivalu sa v predvečer prvého mája konal jeho pohreb v U. Na pohreb odišli z našej dediny dva autobusy mládeže, z obce i zo školy. Na počesť športovca sa na škole Poľnohospodárskej učňovskej školy vo V. každoročne konali športové hry „Memoriál Jožka J.“. Táto udalosť sa stala tradíciou a trvala ešte asi 20 rokov po jeho smrti. Všetci zväzáci sme nosili zväzácku uniformu, ktorá sa skladala s modrej košele na ľavom vrecku s našitým zväzáckym odznakom, tmavej sukne alebo nohavíc. Každý zväzák mal svoj zväzácky preukaz, do ktorého sme si mesačne od OV ČSM (Okresný výbor ČSM) T. kupovali a nalepovali jednokorunové príspevkové známky. Získané prostriedky za známky okresná organizácia pou-žila na aktivity konané v rámci tého okresu.
V DO ČSM sme pravidelne mávali zväzácke výborovky a členské schôdzky, na ktorých sme vyhodnocovali činnosť predchádzajúceho roku a pripravovali zostavenie a plnenie svojho ročného plánu. Hlavnými aktivitami boli mesačné schôdzky výboru, nácvik tanečno-speváckeho folklórneho súboru v ľudovom kroji obce, nácvik kozáckeho, rus-kého tanca a spevu, príprava kultúrneho programu alebo recitácie na oslavy štátnych a politických sviatkov, významné udalosti, ako boli oslavy Februáro-vého víťazstva, MDŽ, Prvého mája či VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie).
V mládežníckej organizácii sme organizovali brigády na úpravu obce i miestneho JRD. Poriadali sa tradičné tanečné zábavy, ale aj zásterkové zábavy, na ktorých si dievčatá chodili až do pol noci do tanca pozývať mládencov. Po polnoci došlo k zmene a do tanca pozývali už len chlapci dievčatá. Bola to tradícia, ktorá sa dnes už nevidí a nekoná. Na zásterkových zábavách malo každé dievča istotu, že sa aspoň do pol noci dobre vytancuje. Až si niektorý z chlapcov všimol záujem dievčaťa a páčila sa mu, také dievča sa vytancovalo aj po pol noci. Zväzácke zábavy sa konali do nočných hodín, teda až do druhej, tretej hodiny rannej. V letných mesiacoch sme ich usporadúvali na tanečnej terase v parku a v zime v starom kultúrnom dome, pretože iný ešte neexistoval.
Dlho sa uvažovalo o výstavbe nového, tak potrebného kultúrneho domu v obci. Vyžadovalo to veľké nvestície, ktoré obci stále chýbali. Okrem toho bolo treba hľadať vhodnú lokalitu na jeho výstavbu. Keďže výstavbou hospodárskych budov JRD na vlastnom dvore sa uvoľnili ustajňovacie priestory na bývalom Julovom dvore, rada MNV rozhodla umiestniť stavbu nového kultúrneho domu na mieste „Parádnej maštale“ oproti kaštieľu. Nový kultúrny dom bol daný do prevádzky v roku 1963.
Starý kultúrny dom v obci vznikol v roku 1930 na mieste už nefunkčnej ľudovej dvojtriedky, ktorú presťahovali do novopostavenej štvortriednej ľudovej školy, čo som už spomínala. Starý kultúrny dom slúžil na spoločenské akti-vity všetkým zložkám kultúrnej a spoločenskej činnosti v obci. Premietalo sa v ňom kino, nacvičovali divadlá, estrády, konali sa tu svadobné zábavy, zábavy spoločenských organizácií, prednášky, členské schôdze ZO, ale aj výročné členské schôdze JRD.
Za ochotníckej réžie Bruna J. i Dominika B. sa v obci nacvičovali divadlá a estrády. Boli to hry od autora Fera Urbánka s ochotníckymi hercami, ako boli sestry Monika a Marta B., Fero B., Laco B., Albín H., Emília O., Leopold B., Mária B., Vlado B. a ďalší ochotníci.
Na spoločenskú činnosť v obci sa až do otvorenia nového kultúrneho domu využívala aj jedáleň PUŠ (Poľnohospodárska učňovská škola) vo V. Túto však škola z hygienických dôvodov na verejné aktivity často neprepožičiavala, pre-tože v nej fungovalo stravovanie žiakov PUŠ. Inej väčšej spoločenskej miestnosti v obci nebolo. I napriek tomu, že prepožičiavanie sály jedálne bolo proti predpisom, i tak sa prepožičiavali. Konávali sa v nej najmä politické oslavy FV (Februárové víťazstvo), 1. mája, VOSR (Veľká októbrová socialistická revolúcia), SNP (Slovenské národné povstanie), besedy s významnými osobnosťami z kultúrnej, politickej a spoločenskej oblasti.
Vyskytli sa aj prípady, že za vopred stanovených kritérií riaditeľstvo poľnohospodárskej školy dovolilo v školskej jedálni obmedzene zorganizovať zábavu, ako bola hodová, svadobná, štefanská, silvestrovská alebo aj fašiangový ples.
