Príprava mladej devy na vlastnú svadbu
Cirkevný sobáš vyžadoval oveľa viac starostí a príprav i finančných nákladov, na ktorých sme sa s Karolom snažili podieľať rovnomerne, i keď svadba konajúca sa v rodine nevesty mávala vždy vyššie náklady. Na vydaj som musela myslieť a pamätať už od svojho prvého vstupu do zamestnania, respektíve od svojej prvej výplaty.
Každý mesiac, i keď len malá časť z nej, musela smerovať na vkladnú knižku. Vydržala som to až po osamostatnenie, i keď by rodina bola potrebovala moju zarobenú peňažnú almužnu. Im som dávala všetku naturálnu odmenu.
Vydávať som sa mohla až vtedy, keď som mala našetrených dostatok peňazí na vlastnú svadbu. Aj keď otec už začal niečo zarábať a mama len sezónne v poľných prácach JRD, pomáhala nám svojím skromným starobným dôchodkom aj babka Angela. Ona bola výraznou osobnosťou v mojom v živote.
Peňazí v rodine bolo stále málo, preto mi rodičia mohli iba nepatrne prispieť na svadobnú hostinu. So sestier som sa vydávala ako prvá, čo bola nevýhoda, lebo keď sa oni vydávali, im som už asistovala pri príprave svadieb najmä ja.
Rodičia sa nám snažili na svadobnú hostinu prispieť najmä bravčovým mäsom. Vykŕmili kvôli tomu ošípanú. Pomohli aj mäsom slepačím, kuracím i kačacím. So svadbou boli spojené aj ďalšie nutné výdavky. Keď sa po mne vydávali moje sestry, bola finančná situácia v rodine už o trochu lepšia, a sestrám mohli rodičia pomôcť o niečo viac.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
