Kam po ukončení osemročnej strednej školy (OSŠ)?
Absolvovanie Osemročnej strednej školy vo V. v roku 1956 som prežívala v nedostatku chudobnej rodiny, ťažko skúšanej chorobou otca. Na výber povolania som si mohla zvoliť iba školu, s ktorou nebudú mať rodičia žiadne alebo minimálne finančné výdaje, alebo starosti.
Pôvodne som po skončení OSŠ chcela ísť ihneď pracovať a zarábať peniaze, aby som rodine aspoň trošku pomohla z pretrvávajúcej biedy. Bola som však útla, slabá, malá, chudá a nevyspelá. Nebola som schopná ísť do fyzického pracovného pomeru.
Zvolila som si preto školu, ktorá bola priamo v obci. Bola to jednoročná učňovská poľnohospodárska škola s internátom a celodenným stravovaním. Nachádzala sa v budove miestneho grófskeho kaštieľa, ktorý po skončení druhej svetovej vojny prešiel konfiškáciou do vlastníctva štátu. Štát v nej v roku 1948 zriadil Stredisko pracujúceho dorastu (SPD).
Všetky náklady spojené s teoretickým i praktickým vyučovaním boli dotované štátom. V učňovskej škole sa pripravovala mládež pre poľnohospodárske povolania v odbore hydinárskom a záhradníckom. Bola to pre mňa a pre moju rodinu najvyhovujúcejšia možnosť.
Poľnohospodárska učňovská škola
Absolvovala som v nej jeden ročník v odbore hydinár. Aj keď škola s internátom bola v mieste bydliska, všetci sme boli ubytovaní v jej internátnych priestoroch, teda v kaštieli. Týkalo sa to aj žiakov z V.
Mala som teda možnosť bývať, spávať, stravovať sa, učiť sa i praxovať v priestoroch kaštieľa, ktoré iba pred 10 rokmi obývala grófska rodina Kláry Keglevich. Bol to pre mňa zvláštny a nezabudnuteľný zážitok. So spolužiačkami som ponavštevovala všetky miestnosti kaštieľa, ako klubovňa, zrkadlová sieň, čínska izba, povala, pivničné i kuchynské priestory, grófske spálne, obývacie priestory, ale aj grófsku kaplnku, ktorú prebudovali na telocvičňu.
V kaštieli nebolo miesta, ktoré by sme neboli „preskúmali“. V grófskej klubovni, knižnici i zrkadlovej sieni boli po znárodnení umiestnené elektrické liahne malých kurčiat. Grófsky nábytok i knižnicu odviezli do múzea v T., na hrad Červený Kameň a do depozitárov. Mnoho cenných vecí bolo z kaštieľa odcudzených rabovkou, zničených a poškodených.
Okrem stravovania a ubytovania škola žiakom mesačne vyplácala vreckové v sume 60 korún a raz v roku ho vybavila pracovným odevom a obuvou. V zimných mesiacoch mal každý žiak možnosť zúčastniť sa zimnej rekreácie alebo lyžovačky. V športovom kabinete bola k dispozícii výstroj žiakov na lyžovačku a na mnohé iné športové aktivity učňovskej mládeže, ako lyže, teplý odev, zimná obuv, športové príslušenstvo loptových a iných hier.
Škola v každom roku poriadala rôzne športové, spoločenské a kultúrne podujatia. Týždenne dvakrát sa v jedálni školy premietal celovečerný film, konali sa spoločenské večierky, stužkové aj rozlúčkové zábavy.
V internátnej škole (v kaštieli) bol režim podobný ako v každej inej škole. Ráno na nádvorí sa konali rozcvičky, potom hygiena, raňajky, vyučovanie alebo prax, desiata, obed, olovrant, popoludní spoločenské aktivity, štúdium, večera, po nej opäť štúdium, hygiena a večierka. V nepriaznivom počasí boli rozcvičky na chodbách kaštieľa a boli povinné pre každého žiaka. Výnimku tvorili žiaci oslobodení od telocviku.
V triedach sa vyučovalo v prvých troch dňoch v týždni a v ďalších troch bola prax pri ošetrovaní a kŕmení vodnej i hrabavej hydiny. I keď som bola od malička slabšej telesnej konštrukcie, odbornú prax som musela vykonávať rovnako ako silnejšie spolužiačky. Bola to pre mňa dosť ťažká a namáhavá fyzická príprava. To bol aj dôvod, prečo som sa usilovne učila, aby som sa dostala na strednú školu, kde by ma učenie fyzicky nezaťažovalo.
Ilustračné foto, zdroj: simpleinsomnia, flickr.com
