Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o veľkéj náročnosti prania v minulosti a o nepeknej nehode s dobytkom, ktorá sa jej stala keď mala päť rokov.
Náročné pranie v domácnosti
Veľké pranie v malom rodinnom sedliackom alebo gazdovskom dome s viacčlennou rodinou predstavovalo samostatný a nepríjemne dlhý rituál. Právalo sa dva až tri dni. Bola to namáhavá, dlhá a nepríjemná práca, najmä v zimných mesiacoch. Vo všetkých miestnostiach bolo plno pary, nepríjemných pachov z domáceho luhového mydla.
V zimných mesiacoch, keď vonku poriadne mrzlo, para v obytných priestoroch starých vlhkých domov sa na stenách zrážala a vytvárala srieň a lesklú pleseň. Primitívne pranie v izbe, kde sa aj spávalo, nebolo zdraviu prospešné, najmä nie pre malé deti. Hromadili sa choroby horných i dolných dýchacích ciest, ktorými deti často trpeli. Výpary podporovali vznik astmy a tuberkulózy.
Veľkému praniu v domácnosti predchádzalo sťahovanie konopných plachiet zo strožochov vypchatých slamou a návlečiek z veľkých ťažkých páperových perín. Rezerva náhradných návlečiek a plachiet do postelí v chudobných rodinách nebola. Počas prania a sušenia sa museli domáci v noci prikrývať perinou bez návlečky, iba s angínovým povrchom. Spať mohli iba na drsnom jutovom holom strožochu alebo na slame prikrytej konopnou plachtou. Takto často spávali aj týždeň, kým sa návlečky a plachty vyprali, usušili, ožehlili a opäť navliekli.
Pred praním sa prádlo namáčalo do koryta s čistou vlažnou vodou podľa jeho farby a druhu. Voda sa najskôr musela v dostatočnom množstve, ba aj do zásoby, naťahať zo zrubovej studne. Na namáčanie prádla pre rozpúšťanie nečistoty sa väčšinou používalo nastrúhané domáce mydlo. Po odmočení nečistôt sa prádlo mydlilo na veľkom kuchynskom stole. Opäť sa používalo po domácky vyrobené luhové mydlo. Hrubšie a drsnejšie prádlo, ako boli montérky alebo iné viac znečistené mužské pracovné obleky, gazdiné po namydlení najskôr nechali odmočiť, a potom ich s cirokovou kefou drhli. Napokon ich vyprali tak, ako aj ostatné prádlo.
Na druhý deň, keď už bolo prádlo odmočené, prali ho v koryte s teplou vodou pomocou rumply. Bola to pomôcka na pranie vmontovaná v drevenom ráme s plechovým vlnovitým povrchom. Vkladala sa na bočnú stenu do koryta a prádlo sa o ňu ručne trelo a šúchalo, až kým nebolo zbavené nečistoty. Vyprané prádlo gazdiné pláchali v čistej studenej vode dvakrát, potom ho ručne žmýkali a odkladali na zavesenie a sušenie. Bola to veľmi namáhavá práca, pretože návlečky i konopné plachty boli veľmi ťažké. Najťažšie bolo ich žmýkanie a pre slabšiu ženu často i nad jej sily. Veľké kusy prádla museli žmýkať aspoň dve osoby.
S bielym prádlom bolo ešte viac roboty. Po namydlení a odmočení ho vyprali, vyvárali vo veľkom hrnci na domácom sporáku alebo na v kotle na dvore. Bolo potrebné v ňom pravidelne prikladať tuhým palivom, k čomu sa využívali najmä olúpané šúľky z kukuričných kláskov. Niektoré biele prádlo, ak bolo záj- dené po vypraní, ihneď odfarbovali, a následne pláchali v čistej studenej vode. Ďalšíkrát ho máčali vo svetličke alebo vo šplave na dosiahnutie čírosti bielej farby. Nakoniec prádlo naškrobili škrobom vyrobeným doma. Niekoľkonásobné žmýkanie prádla bolo pre ženy v domácnosti vyčerpávajúce. Náročným bielym prádlom boli napríklad jednotlivé časti sviatočného kroja, ako škrobnice, rukávce, spodnice, ale aj záclony, vyšívané obrusy a dečky, biele blúzky, vyšívané návlečky perín a podobne.
Neúnavná drina s dlhým ručným praním na dedine skončila až začiatkom 60. rokov, v období rozvíjajúceho sa socializmu, kedy prišli do predaja prvé jednoduché práčky a žmýkačky. Fungujúce JRD zabezpečovalo občanom prácu a z pravidelnej pracovnej odmeny si moderné „vychytávky“ postupne kupovali. V domácnosti im už v určitej miere uľahčovali a skultúrňovali život.
Rohatá zákerná krava
Kuriózna situácia, takmer tragická, sa jedného dňa stala pri podvečernom napájaní dobytka, keď už kravy boli podojené a zákazníci si prichádzali kupovať do domu gazdinej čerstvo nadojené mlieko. Keďže ich bolo viac, babke Angele pomáhala s predávaním aj jej dcéra Terézia, moja mama. Staršia sestra Jana a ja sme behali a hrali sa na dvore až do samého večera, kedy nadišiel čas napájania dobytka.
Večerné napájanie kráv ma vždy fascinovalo a zaujímalo. Keď otec videl môj záujem o napájanie, a nikoho ďalšieho na dvore nebolo, využil aj moju pomoc. Dal mi do ruky steblo suchého kôrovia a prikázal mi postaviť sa medzi maštaľné dvojkrídlové dvere, oháňať sa kôrovím a tak zaháňať dobytok, aby sa predčasne nevracal od napájadla do maštale.
Usilovala som sa byť všemožne nápomocná, čo však čoskoro spozorovala jedna z kráv, ktorá začala klať rohami. Keďže rohatá dojnica pred vchodovými dverami do maštale nevidela žiadnu dospelú osobu, pred ktorou by mala rešpekt, zvrtla sa od hranta s vodou a namierila si to tými rohami rovno na mňa, malú pomocníčku. I keď som sa z celej sily oháňala kôrovím, rohatú kravu to ešte viac dráždilo ako odháňalo. Prudko sa na mňa vyrútila a nabrala ma rovno cez pás na rohy.
Rohami ma vliekla až po zadnú stenu maštale. Cez brucho ma silno pritisla na stenu a šúchala mnou raz k stropu, raz dole k podlahe a zase hore a znovu dole, a toto sa opakovalo niekoľkokrát, až do môjho vysilenia. Silno pritlačená kravskými rohami o stenu som od bolesti i strachu revala, čo mi sily stačili, až som sa zachádzala.
Volala som o pomoc z celej svojej sily. Nejakú dobu ma nik nepočul a nik neprichádzal na pomoc. Až po chvíli sa otcovi zazdalo, že z maštale počuje vzlykanie a desivý detský nárek. Hneď dobehol a vidlami sa snažil rohatú kravu zahnať a zachrániť, čo sa ešte dalo. Krava ma mala práve pritlačenú a vyzdvihnutú takmer pri strope maštale. Keď na zadnej časti tela pocítila úder vidlami, ihneď ma pustila a ja som spadla z výšky na betónovú podlahu s podstielkou pod teliatka.
K bolestne pritlačenému detskému telíčku, takmer do prepučenia, sa pridal ešte úder pádu z výšky. Bola som na smrť vystrašená, preľaknutá, ubolená a takmer bez duše. Ostala som bezvládne ležať na betónovej podlahe. Otec ma zobral na ruky a odniesol do kuchyne, kde sa večer predávalo zákazníkom mlieko.
Medzi domácimi dospelými členmi rodiny nastala ostrá výmena názorov. Navzájom sa obviňovali, že nevedeli dať pozor na päťročné dieťa, ktoré takmer prišlo o život. Stačila možno ešte chvíľka a zápas s rohatou kravou by som nebola prežila. Vysilenej mi pomasírovali ubolené bruško, dali napiť čerstvého mlieka a uložili ma spať. Našťastie, ostalo to len pri ubolenom brušku a bez následkov. K nešťastiu však chýbalo len málo, a tento skutočný príbeh by sa už nik nedozvedel.
Tak to chodilo v chudobných rodinách. Deti, aj keď ešte malé, boli často pracovne využívané. Vždy sa uprednostňovala robota, ktorá rodinu živila. Poučeniu z nešťastia sa veľká pozornosť nevenovala. Deti aj tak zostávali často celý deň doma bez dozoru, odkázané samy na seba a rodičia do úmoru pracovali na poli až do večera. Bola to krutá daň biedy.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej
