Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes pani Helena bude spomínať na nástup „socializmu“ v roku 1948.
Nástup socializmu po februárovom prevrate v roku 1948
V tomto búrlivom a revolučnom období som nastupovala ako prváčka do ľudovej školy. Počiatočná fáza socializmu bola poznačená hrubým násilím neskúseného režimu, čo u mnohých ľudí a rodín i na dedine napáchalo veľa utrpenia, neistôt a zmätku. No nie každý na dedine žil v biede a nedostatku.
Vhodnejšie sociálnejšie životné istoty mali robotnícke rodiny železničiarov, robotníkov v Coburkovej továrni, a aj v cukrovare, ktoré mali síce nízky, ale trvalý a pravidelný príjem. To sa však nedalo povedať o roľníckych rodinách, ktoré boli hospodárením odkázané na klimatické podmienky jednotlivých ročných období.
Roľník mal peňažný príjem až po zbere úrody, s ktorým musel vystačiť až do ďalšieho zberu. Až do odpredaja hlavnej úrody si svoje drobné výdavky musel kryť predajom produktov drobných hospodárskych zvierat, ako boli hydina, vajíčka, pečienky a podobne.
Keď však bol rok neúrodný, nebolo dostatočného príjmu ani v jesennom období. Rodiny živorili, žili iba z rastlinných produktov a produktov domácich zvierat. Z produktov rastlinnej výroby však bolo potrebné nakŕmiť aj zvieratá. Keď bol rok suchý alebo príliš daždivý a neurodilo sa, nebol dostatok krmovín ani pre zvieratá, nebolo čo speňažiť, a tak trpela nedostatkom celá rodina.
Roľník vždy žil v neistote, ako v lotérii, pretože bol odkázaný na poveternostné, klimatické podmienky. Či bola alebo nebola úroda, roľník bol zaťažený kontingentom povinnej predpísanej štátnej dodávky rastlinných i živočíšnych produktov pre zásobovanie mesta.
Neraz z úrody nezostalo na dostatočné živobytie rodiny ani v stodole, ani na povale, ani v komore či v pivnici. Štát neriešil, koľko hladných krkov sa musí nasýtiť z biednej úrody v roľníkovej rodine. Sociálne dávky, ako bola podpora v starobe, invalidite, rodinné prídavky a i. sa v socializme začali vyplácať až okolo roku 1960. Predtým boli vyplácané iba vdovské, veľmi nízke dôchodky po vojakoch padlých v prvej alebo druhej svetovej vojne.
Grófsky kaštieľ sa stal po znárodnení školou
Po znárodnení štát zriadil v kaštieli Stredisko pracujúceho dorastu (SPD) s internátom a celodenným stravovaním. Učili sa v ňom žiaci – učni zo všetkých kútov Slovenska. Zriadené boli i odborné triedy s maďarským vyučovacím jazykom. V SPD vo V. sa mládež učila pokrokovému, modernejšiemu a odbornému hospodáreniu v poľnohospodárskom odvetví rastlinnej i živočíšnej výroby.
Povojnová aktivita a budovateľské nadšenie učňovskej mládeže bolo veľké. V Stredisku pracujúceho dorastu sa začalo s výchovou v duchu pokrokových metód, predností a v aktivite pri budovaní socializmu. Každodenný život v internáte sa začínal rozcvičkami, pravidelným stravovaním 5 x denne, štúdiom v učebniach, praktickým vyučovaním na cvičných pracoviskách a inými záujmovými a športovými aktivitami.
Na hromadné brigády a športoviská sa nastupovalo pochodovaním v zástupoch, pričom sa spievali revolučné a „pokrokové“ piesne. Učňovská mládež bývala počas celého dňa oblečená zväčša vo zväzáckych košeliach a v monterkových oblekoch. Do učební nosili dievčatá k zväzáckej košeli sukne a chlapci nohavice.
V poľnohospodárskej škole boli najskôr zriadené odbory: chovateľstvo hospodárskych zvierat, záhradníctvo, chov vodnej a hrabavej hydiny, kováči, kolári a opravári poľnohospodárskych strojov. Po ukončení učňovského štúdia mali absolventi možnosť pokračovať v dvojročnom nadstavbovom majstrovskom štúdiu v odbore, ktorý mal charakter stredoškolského vzdelania bez maturity. V praxi sa uplatňovali ako zootechnici, vedúci záhradníctva, technici rastlinnej výroby.
V počiatočnej fáze bývalo učňovské odborné štúdium jednoročné. V 60. rokoch začalo byť dvojročné, a potom trojročné. Neskôr, až v 90. rokoch, pribudli učňovské odbory potravinárske, ako bolo cukrárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo. Pribudli tiež nové štvorročné maturitné ročníky v agropodnikaní, štvorročná dievčenská škola, odbor podnikateľ v poľnohospodárstve – agropodnikateľ, ktoré končili maturitou. Učňovské štúdium s maturitou trvalo/trvá 5 rokov.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej
