Prečo by sme zlý stav kolektívneho vyjednávania „nevylepšili“ aj o ďalšie obmedzenie, však?
Dnes už legendárny poslanec Smeru-SD sa postaral o to, že poslancov Smeru označovali za „kolesíkov“. Poslanecký návrh zmeny Zákonníka práce, ktorý predložila skupina poslancov pri druhom čítaní a následné hlasovanie koaličných strán, by si zaslúžil niečo podobné.
A či ich tiež budeme nazývať „kolesíkmi“ alebo „viskupičmi“, podľa jedného z predkladateľov, je už asi jedno.
Pozrite aj:
Právny štát? Aj pre občanov?
Ako zastaviť eróziu kolektívneho vyjednávania?
Zmeny, ktoré zabolia
Môcť brigádovať od pätnástich, môže byť síce fajn, no okrem toho, že to nijako nepomôže zlepšiť úroveň školstva a nedokáže motivovať k štúdiu, je takéto opatrenie skôr škodlivé. Iný pohľad na túto zmenu hovorí o postupnom rozklade zákazu detskej práce. Namiesto toho, aby sme deti motivovali k vzdelávaniu, im umožníme začať pracovať skôr ako doteraz.
Podobný je aj schválený návrh, aby výpovedným dôvodom bolo dosiahnutie veku 65 rokov. Takéto rozhodnutie je fascinujúce, hlavne keď vzišlo od tých, ktorí pred časom kritizovali zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov a tvrdili, že musíme umožniť ľuďom, aby pracovali tak dlho, ako chcú.
Zastropovanie tomu síce nebránilo, no tento návrh je presne v súlade s tým, čo predtým kritizovali. Okrem toho, je takéto opatrenie diskriminačné a nič reálne neriešiace.
Milan Kuruc (OZ Pracujúca chudoba) k tomu dodáva: „SaS ukazuje, ako sa pozerá na starších ľudí. Sú pre nich nepotrebné železo, ktorému treba ubrať práva,… Zamestnanosť je vysoká a nezamestnanosť nízka, takže nerozumiem, čo tým idú vyriešiť“.
Podstatný je fakt, že v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu prešlo viacero zmien, ktoré obišli odbornú diskusiu a v slovenskej realite nikomu reálne nepomôžu, práve naopak, uškodia.
A dialóg netreba?
Ale, pomyselným vrcholom ľadovca, je zrušenie extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vzhľadom na túto právnu úpravu sme už absolvovali množstvo zmien, rozhodnutí Ústavného súdu a zmien zákona na základe tohto rozhodnutia.
Samotná forma a realizácia extenzie, ktorá bola doteraz platná, bola jedna z najmenej bolestivých pre firmy spomedzi európskych štátov. Kolektívne zmluvy platné na Slovensku pokrývajú podľa údajov z OECD len štvrtinu zamestnancov. V Česku 30 percent, v Slovinsku 70 percent, v Nemecku 56 percent, v Rakúsku a Francúzsku 98 percent.
Proti tomuto kroku sa vyjadrila aj známa sociologička a aktuálne aj poradkyňa prezidentky Zuzana Kusá: „tento pozmeňovák lišiaka Viskupiča k novele zákonníka práce by mal zdvihnúť zo stoličky aj nás neodborárov. Aj keď niet kam ísť“.
Kolektívne zmluvy platné na Slovensku pokrývajú podľa údajov z OECD len štvrtinu zamestnancov.
Zrušenie extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ide nielen proti logike a zlepšovaniu zamestnaneckého prostredia na Slovensku, ale je aj v rozpore s odporúčaniami MOP, ktoré sme sa zaviazali implementovať, ale aj v rozpore s viacerými smernicami EÚ.
Smernice EÚ hovoria o podpore odvetvového bipartitného dialógu a ten sa vo vyspelom svete završuje podpísaním odvetvových kolektívnych zmlúv, ktoré majú dosah na všetkých zamestnancoch v jednotlivých sektoroch.
Na Slovensku ideme, žiaľ, opačným smerom.
Zlý stav treba zhoršiť
Umožňujeme, na rozdiel od takého Rakúska, zamestnávateľom torpédovať kolektívne vyjednávanie.
Zamestnávatelia vystupujú zo zamestnávateľských zväzov, aby sa vyhli potrebe vyjednávať vyššie kolektívne zmluvy, alebo si schválne zakladajú združenia na inom právnom základe, aby nemohli byť subjektom kolektívneho vyjednávania (Slovenská banková asociácia potvrdí).
Prípadne šéf zamestnávateľského zväzu odmietne podpísať dohodnutú kolektívnu zmluvu, ako nedávno v prípade strojárskeho priemyslu.
Všetky tieto obštrukcie by v spomínanom Rakúsku neboli legislatívne možné a aj keby, tak by sa žiaden zo zamestnávateľov k niečom takému neuchýlil. Na Slovensku je to normálne. A prečo by sme tento zlý stav kolektívneho vyjednávania „nevylepšili“ aj o ďalšie obmedzenie, však?
Pozmeňovací návrh predložila skupina poslancov na čele s poslancom Mariánom Viskupičom (SaS) a poslancom Petrom Kremským (OĽaNO). Viskupič tak len napĺňa program SaS, ktorý je silne prozamestnávateľský a zároveň silne protizamestnanecký a protiodborársky. Peter Kremský, ako bývalý šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska sa nikdy netajil svojim odporom k odborom a kolektívnym zmluvám, takže takýto krok z jeho strany bol úplne logický.
Nelogické však je, že 86 poslancov vládnej koalície túto zmenu pokojne, bez otázok, odhlasovalo. Na pováženie je aj fakt, že takto protiodborársky sa zachovala aj bývala šéfka sesterských odborov, Monika Kavecká. Bez diskusie a vypočutia si argumentov.
Poslanecký návrh v druhom čítaní o takej vážnej veci je fakt skvelý spôsob správy veci verejných.
Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME.
Zdroj fotografie: FB Mariána Viskupiča
