Mimovládne organizácie, agentúry OSN a vlády menej majetných štátov požadujú pozastavenie patentov, v stávke toho nemôže byť viac. Preklad článku z portálu Open Democracy PT.
Panuje konsenzus, že súčasná pandémia tu s nami bude ešte dlho. Vstupujeme do obdobia prerušovaných vzplanutí ochorenia COVID-19, ktorého presné charakteristiky bude potrebné zadefinovať. Neexistujú jasné pravidlá, na základe ktorých náš imunitný systém reaguje na vírusové mutácie. Budeme musieť žiť v neistote, akokoľvek rýchly bude pokrok v súčasnej biomedicíne.
S istotou však vieme zopár vecí.
Vieme, že opakovanie sa pandémií súvisí s dominantným modelom rozvoja a konzumu a so súvisiacimi zmenami podnebia; so znečisťovaním morí a riek a s odlesňovaním lesov.
Vieme, že akútna fáza tejto pandémie – možnosť závažnej kontaminácie – sa skončí až vtedy, keď bude zaočkovaných 60 – 70% svetovej populácie.
Vieme, že tomu bráni zhoršovanie sa sociálnych nerovností v rámci krajín i medzi nimi, spolu so skutočnosťou, že veľké farmaceutické spoločnosti sa nechcú vzdať patentových práv na vakcíny. Vakcíny sa už vnímajú ako nové tekuté zlato, nahrádzajúce ropu, ktorá bola tekutým zlatom 20. storočia.
Vieme, že rozhodujúcu úlohu hraje štátna politika, politická súdržnosť týkajúca sa pandémie a správanie sa verejnosti. Miera úspechu závisí od kombinácie epidemiologickej kontroly, znižovania rizika nákazy prostredníctvom izolácie, efektivite nemocničných kapacít, lepšieho povedomia verejnosti o pandémii a pozornosti k špecifickej zraniteľnosti.
Chyby, nedbalosť a dokonca nekrofilné zámery niektorých politických lídrov viedli k rozličným druhom smrtiacich politík, ktoré nazývame sociálny darvinizmus: eliminácii opomínaných sociálnych skupín, kvôli ich veku, kvôli tomu, že sú chudobní alebo preto, lebo sú diskriminovaní z etnických, rasových či náboženských dôvodov.
Vakcíny sa už vnímajú ako nové tekuté zlato, nahrádzajúce ropu, ktorá bola tekutým zlatom 20. storočia.
A napokon vieme, že európsky (a severoamerický) svet preukázal v tejto pandémii rovnakú aroganciu, s akou zaobchádzal s neeurópskym svetom posledných päť storočí. Domnievajúc sa, že najlepšie technicko-vedecké poznatky pochádzajú zo Západu, nebol ochotný poučiť sa zo spôsobu, akým iné krajiny na globálnom juhu bojovali s epidémiami a konkrétne s týmto vírusom.
Dávno predtým, ako si Európania uvedomili význam nosenia rúšok, ich Číňania zaviedli ako povinné. Na druhej strane, kvôli toxickej zmesi predsudkov a tlaku lobistov zo strany západných farmaceutických spoločností sa EÚ, USA a Kanada spoliehali výlučne na vakcíny vyrobené týmito spoločnosťami, čo má zatiaľ nepredvídateľné následky.
Okrem toho všetkého vieme, že tu je geostrategická vojna vakcín, ktorá je zle maskovaná prázdnymi apelmi na blahobyt a zdravie svetovej populácie. Podľa vedeckého časopisu Nature potrebuje svet k 30. marcu jedenásť miliárd dávok vakcín (na základe dvoch dávok na osobu), aby dosiahol kolektívnu imunitu v globálnej miere.
Na konci februára boli potvrdené objednávky na zhruba 8,6 miliárd dávok, z toho 6 miliárd bolo určených pre bohaté krajiny globálneho severu. To znamená, že chudobné krajiny, ktoré tvoria 80% svetovej populácie, budú mať prístup k menej ako tretine dostupných vakcín.
Táto nespravodlivosť voči očkovacej látke je obzvlášť zvrátená, pretože vzhľadom na globálne súvislosti, ktoré charakterizujú našu dobu, nebude nikto skutočne chránený, kým nebude chránený celý svet. Navyše, čím dlhšie trvá dosiahnutie kolektívnej imunity v globálnej miere, tým vyššia je pravdepodobnosť, že vírusové mutácie sa stanú zdraviu nebezpečnejšími a odolnejšími voči dostupným vakcínam.
Do konca budúceho roka bude zaočkovaných len 10% populácie najchudobnejších krajín.
Nedávna štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 77 vedcov z niekoľkých krajín sveta, dospela k záveru, že mutácie vírusu do obdobia jedného roku spôsobia, že prvá generácia vakcín bude neúčinná. Je to o to pravdepodobnejšie, ak bude očkovanie svetovej populácie trvať dlhšie.
Podľa odhadov Aliancie ľudových vakcín, globálnej koalície zdravotných a humanitárnych organizácií, bude pri súčasnom tempe do konca budúceho roka očkovaných len 10% populácie najchudobnejších krajín. Ďalšie oneskorenia povedú k ďalšiemu šíreniu falošných správ – infodémie, ako ich nazýva WHO, ktorá je obzvlášť ničivá v Afrike.
Dnes už existuje zhoda o tom, že jedným z najefektívnejších opatrení by bolo dočasné pozastavenie práv na duševné vlastníctvo pri patentoch na vakcíny COVID-19 veľkými farmaceutických firiem. Takéto dočasné pozastavenie by spravilo výrobu vakcín rýchlejšou, lacnejšou a globálnejšou. Rýchlejšie by sa tak dosiahla globálna kolektívna imunita.
Okrem spravodlivosti v oblasti zdravia, vďaka ktorej by bolo takéto pozastavenie legitímne, existujú ďalšie dobré dôvody na jeho obhajobu. Po prvé, patentové práva boli vytvorené na stimuláciu konkurencie v bežných časoch. Časy pandémie sú výnimočné obdobia, ktoré si namiesto konkurencie a súperenia vyžadujú spájanie a solidaritu. Farmaceutické spoločnosti si už vzali miliardy eur z verejných prostriedkov na podporu rýchlejšieho výskumu a vývoja vakcín.
Okrem toho existujú precedensy pre pozastavenie patentov, a to nielen v prípade retrovírusov na kontrolu HIV / AIDS, ale aj v prípade penicilínu počas druhej svetovej vojny. Keby sme boli v konvenčnej vojne, výroba a distribúcia zbraní by určite neboli pod kontrolou súkromných spoločností, ktoré ich vyrábajú. Štát by určite zasiahol. Nie sme v konvenčnej vojne, ale škody, ktoré pandémia spôsobí na životoch a blahobyte obyvateľstva, môžu byť podobné. (Do dnešného dňa sú to takmer tri milióny mŕtvych).
Asi 100 krajín na čele s Indiou a Južnou Afrikou znova požiadalo Svetovú obchodnú organizáciu o pozastavenie patentových práv týkajúcich sa vakcín.
Nie je preto prekvapením, že v súčasnosti existuje široká globálna koalícia mimovládnych organizácií, štátov a agentúr OSN, ktorá berie vakcíny (a zdravie všeobecne) ako verejný statok a nie ako predmet obchodu, a uprednostňuje následné dočasné pozastavenie platnosti patentového práva.
Toto globálne hnutie nespočíva iba v očkovaní, ide o boj za prístup k zdraviu pre všetkých a za transparentnosť a verejnú kontrolu nad verejnými prostriedkami zapojenými do výroby liekov a vakcín.
Asi 100 krajín na čele s Indiou a Južnou Afrikou znova požiadalo Svetovú obchodnú organizáciu o pozastavenie patentových práv týkajúcich sa vakcín. Tieto krajiny nezahŕňajú krajiny globálneho severu. COVAX, iniciatíva Svetovej zdravotníckej organizácie na zabezpečenie globálneho prístupu k vakcíne, je preto odsúdená na neúspech.
Nezabúdajme, že podľa údajov z Corporate Europe Observatory utrácajú veľké farmaceutické spoločnosti ročne od 15 do 17 miliónov eur za lobing o rozhodnutiach EÚ a že farmaceutický priemysel ako celok má v Bruseli 175 lobistov pôsobiacich za tým istým účelom.
Výsledkom tohto tlaku je škandalózne nedostatočná transparentnosť zmlúv o vakcínach. Ak chce dať Portugalsko svojmu súčasnému predsedníctvu v Rade Európskej únie nejaký vyšší význam a naozaj kozmopolitnú solidaritu, táto téma je vhodnou voľbou. O to viac, ak ešte jedna osoba z Portugalska, generálny tajomník OSN, práve požiadala o to, aby sa zdravie považovalo za globálne verejné blaho.
Všetko nasvedčuje tomu, že v tejto oblasti, ako aj v iných, sa EÚ bude aj naďalej vzdávať akejkoľvek globálnej zodpovednosti. S prípade, že ostane upätá na globálnu politiku USA, ju v tomto prípade môže prekonať samotná Amerika: Bidenova administratíva uvažuje o pozastavení patentov na technológie súvisiace s vakcínami vyvinutými v roku 2016 Národným ústavom pre alergie a infekčné choroby.
Foto: Ilustrácia šírenia nákazlivej choroby pri nezaočkovaných, čiastočnom zaočkovaní a väčšinovom zaočkovaní. Zdroj: Wikimedia.
