„Namiesto preskúmania podstaty rozporných častí globálneho trhu, ktoré prepukajú v katastrofu, sa jeho obhájcovia uspokoja s popieraním katastrofy a trvaním na tom, že ak by sa produkcia uberala podľa príručiek, kríz by nebolo.“ Písal Marx v Teóriách o nadhodnote, čím predznamenal typické reakcie na krízy vznikajúce v rámci buržoáznej výroby.
Migračná, klimatická a, napokon, i zdravotná kríza sú prejavmi týchto rozporov, kedy globálna výmena tovarov narazila na lokálne obmedzenia. 1) Drancovanie prírodných zdrojov Afriky a Blízkeho východu, z ktorých sa stal predmet zahraničných záujmov, spôsobilo vlnu migrácie; 2) excesívna ťažba ropy, uhlia a zemného plynu, zásobujúca globálnu dopravu a konzum, viedla k otepľovaniu planéty a ničeniu biosféry; a 3) nadmerná spotreba hovädzieho mäsa, sóje, palmového oleja a dreva narušila lokálne ekosystémy a zapríčinila mutácie koronavírusov.
Ani tieto dramatické udalosti nestačili na to, aby sa začali podnikať rázne kolektívne kroky na riešenie ich príčin. Namiesto toho nastúpili na politickej i psychologickej rovine obranné mechanizmy, ktoré majú ich existenciu poprieť. Z politického boja o kontrolu nad zdrojmi a prístupu k nim spravili kultúrny boj – morálnu dilemu o tom, ako správne žiť. Ako však vieme z psychoanalýzy, každý vytesnený konflikt, ktorý nebol vyriešený vedome, sa vracia v inej, nemenej naliehavej podobe.
Nápory utečencov zo zdevastovaných krajín zužovaných hladom a vojnami neprestanú prúdiť do bezpečných oblastí len preto, že ich tam odmietnu prijať alebo prerozdeľovať. Ako upozornil špeciálny spravodaj OSN Philip Alston, v dôsledku horúčav budú v budúcnosti mnohé regióny trpieť nedostatkom jedla, výpadku príjmov a zhoršeného zdravia: „Hrozí nám scenár klimatického apartheidu, kedy budú bohatí platiť za únik od prehrievania, hladu a konfliktov, kým zvyšok sveta bude ponechaný napospas utrpeniu.“
Migračná kríza nie je vecou abstraktného humanitarizmu. Ak budeme s utečencami iba sympatizovať, depolitizujeme ich situáciu. Namiesto humanizácie je potrebná systematizácia – hľadanie príčin, pre ktoré museli opustiť svoje domovy. Ako prízvukuje filozof Agon Hamza, táto kríza nie je morálnou krízou, ale krízou zapríčinenou a zhoršovanou kapitalizmom – odňatím prístupu k základným sociálnym statkom – zdravotnej pomoci, vzdelaniu, obžive. Utečencom nemáme pomáhať z empatie, ale jednoducho preto, že ak im nepomôžeme doma, nedáme im inú možnosť, ako sem prísť.
Kapitalizmus je ako stoličková hra. Počet miest na sedenie sa stále znižuje a tí, čo boli doteraz súčasťou hry, sú z nej pomaly vylučovaní. Hovorí sa tomu tiež akumulácia vyvlastnením, čo znamená, že z koláča sa odkrajuje pre stále menší počet stolujúcich. Na to, aby sa vyriešili rozpory spôsobujúce krízy, musí byť obnovený prístup k zdrojom napĺňajúcim základné potreby: jedlu, vode, liekom. Na túto humanitárnu úlohu by sa dala využiť armáda, ako navrhol Fredric Jameson, podľa ktorého pri reforme spoločnosti nemôžeme čakať na príchod katastrofy. To už bude neskoro a, ako ukázala Naomi Kleinová, kapitalizmus ich dokáže využiť.
V budúcnosti možno očakávať ďalšie rozsiahle migrácie, ktoré budú dôsledkom vyčíňania prírodných živlov, ekologických katastrof či zlyhávajúcich štátov. Situácia si už teraz vyžaduje prehodnotiť rolu štátu postaveného na národnom základe. No ponechávať veci napospas sebaregulujúcim sa mechanizmom je vo chvíli hroziacich globálnych katastrof takisto nepostačujúce. Potrebujeme medzinárodný politický subjekt schopný v prípade potreby zaistiť bezpečie, zdravotnú starostlivosť, či presuny obyvateľstva. Povery na nevyspytateľné počasie nezaberajú.
Zdroj foto: Nasa.gov.
