Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o vzniku jednotného roľníckeho družstva III. typu v jej obci.
Vznik jednotného roľníckeho družstva III. typu
A tak 15. augusta 1952 bolo vo V. založené JRD III. typu so 190 členmi. Jeho prvým predsedom sa stal odvážny malý roľník Ľudovít K., ktorého po roku a pol vystriedal skúsený bývalý predseda úverového družstva a úspešný stredný roľník Jozef K.
Družstvo začalo prekonávať prvopočiatky najťažšieho obdobia svojho vývoja. Bolo neuveriteľne veľa problémov, ktoré museli riešiť za pochodu. Pod vedením predsedu Jozefa K. sa družstvo napokon pohlo dopredu. Prejavil sa ako skúsený a odhodlaný organizátor, ktorý už medzi prvými pochopil zmysel spoločného hospodárenia na dedine.
Predseda JRD Jozef K. bol, a aj zostane v obci V. najvýraznejšou a naj-záslužnejšou osobnosťou 50. rokov 20. storočia, ktorý sa zaslúžil o založenie a upevnenie spoločného hospodárenia v JRD, čím sa významnou mierou podieľal na odstránení nekonečného kolobehu chudoby a biedy roľníka v obci.
V počiatočnej fáze založenia JRD bolo treba nájsť lokalitu pre vytvorenie hospodárskeho dvora s ustajňovacími priestormi pre dobytok a kone. Pôvodne sa mal hospodársky dvor vytvoriť na (Parádnom) Julovom dvore oproti kaštieľu. V jeho lokalite však MNV plánovalo postaviť nový kultúrny dom, a tým Julov dvor neprichádzal do úvahy.
JRD však mohlo v „parádnych maštaliach“ – ako ich dedinčania nazývali – po grófoch dočasne zriadiť ustajňovacie priestory pre sústredený dobytok a kone. Lokalitu na vybudovanie hospodárskeho dvora s príslušnými maštaľami určili na pozemkoch nazývaných Mačkaváre, ktoré boli za obcou smerom do M. V konečnom dôsledku to bol správny výber.
Nasledovalo sústreďovanie majetku. Každý nový člen JRD odovzdal pôdu a živý a neživý inventár. Sústreďovali sa osivá, sadivá, inventár, náradie, hospodárske budovy – stodoly, kôlne a podobne. Mladé družstvo zápasilo so skladovacími priestormi. Využívalo priestory po vyvlastnenom majetku veľkých roľníkov a farského majetku.
Pri sústreďovaní živého a neživého inventára, osív, sadív od roľníkov, už členov družstva, chodila určená skupina jeho zberačov, ktorí následne inventár prerozdeľovali podľa dohodnutých potrieb a pokynov správy JRD. Bola to ná-ročná a vyčerpávajúca práca, ktorá sa ešte stále stretávala s nevôľou bývalých roľníkov, pretože nevedeli stráviť nové postavenie družstevníka.
JRD v prvopočiatkoch ešte nemalo takmer žiadne hospodárske budovy, iba tie, ktoré boli skonfiškované po veľkých roľníkoch (tzv. kulakoch). Situáciu preto riešili, ako sa momentálne dalo. JRD malo výhodu v tom, že skonfiškované hospodárske budovy, nazývané „parádne maštale“, na Julovom dvore, koniarne a veľké skladovacie miestnosti na garážovanie pánskych kočiarov a dvoch áut, sýpky nachádzajúce sa v intraviláne obce boli štátom dočasne pridelené družstvu. Ostatné hospodárske i obytné budovy nachádzajúce sa na majeri Jozefovho dvora prešli do vlastníctva štátu.
Sústredený živý inventár, teda hospodárske zvieratá, poverení funkcionári JRD umiestňovali do väčších maštalí bývalých veľkých roľníkov. Krmivo pre dobytok denne rozvážali po maštaliach v domoch s hospodárskymi zvieratami. Krmivo, ako bola ďatelina, kŕmna slama, siláž, kŕmne kôrovie, repné skrajky, jadrové krmivo a podobne denne zhadzovali z naloženého voza alebo rebriniaka na zem pred rodinný dom, v ktorom bol dobytok sústredený.
Kŕmičom dobytka bol obvykle bývalý vlastník – roľník, v ktorého dome sa maštaľ s dobytkom nachádzala. Zväčša mal prideleného ešte jedného alebo dvoch pomocníkov kŕmičov, ktorí k nemu dochádzali. Dedina bývala kvôli tomu vždy špinavá, plná slamy a zvyškov krmiva, ale vtedy si to nik nevšímal, a tiež to ani nikomu nevadilo. Bolo to iba dočasné riešenie.
Každý člen družstva mal po založení JRD pridelený pol hektárový záhu-mienok, ktorý si obrábal sám podľa svojich potrieb a ľubovôle. Aj z tohto dôvodu si v začiatkoch družstva mohol každý člen doma pre vlastnú potrebu ponechať jednu kravu, koňa, pár ošípaných a drobnú hrabavú i vodnú hydinu.
Jadrové krmivo pre svoje hospodárske zvieratá používal každý člen družstva z naturálií, ktoré dostal ako časť odmeny po zbere úrody. Z ďalšej časti odmeny – obilia – si dal v mlyne zomlieť múku pre potreby v kuchyni. Získané otruby využil na kŕmenie hovädzieho dobytka a ošípaných. Stelivo na podstielku v maštali si mohol každý družstevník odniesť individuálne, priamo od stohov JRD.
V období zakladania JRD III. typu som mala 10 rokov a chodila som do štvrtej triedy základnej školy. Členské prihlášky občania podpisovali v starom kultúrnom dome pri kostole. Kanceláriu si založili v skonfiškovanom sedliackom rodinnom dome veľkého roľníka Jána H. Tento dom mal od ulice dve priestranné veľké izby. Prvá miestnosť bola rozdelená na dve polovice, z ktorých jedna tvorila vstupný priestor, predizbu do kancelárie hospodársko-technických pracovníkov a druhá polovica izby plnila funkciu príručného skladu náhradných dielov a kancelárskych potrieb a slúžila aj ako archív. V predizbe úradovali zootechnici i technici rastlinnej výroby, ktorí boli i tak po celé dni v teréne svojich úsekových pracovísk a výkazy práce písali buď v teréne na kolene alebo až večer v kancelárii či doma.
Druhá izba domu slúžila ako kancelária na úradovanie všetkých ostatných technicko-administratívnych pracovníkov založeného JRD. V starej kancelárii na H., ako ju všetci družstevníci nazývali, najskôr vo funkcii ekonóma pracoval František M. z V. a od roku 1958 Vít M., skúsený ekonóm, ktorý do družstva prišiel zo Západoslovenských hydinárskych závodov v C. Bol šikovný a mal bohaté skúsenosti v účtovníctve a hospodárení. Najmä jeho zásluhou družstvo kvalitatívne napredovalo, rýchlo sa ekonomicky rozvíjalo, upevňovalo a zveľaďovalo. Vít M. bol veľkým prínosom pre naše družstvo.
Prvého predsedu JRD, Ľudovíta K., v nasledujúcom ťažkom roku hospodárenia nahradil skúsený člen správy družstva Jozef K. Svojím zodpovedným prístupom k riešeniu mnohých počiatočných problémov, ktorými družstvo v prvých rokoch zápasilo, si čoskoro získal autoritu i uznanie celej členskej základne JRD.
S novým ekonómom JRD Vítom M. z C., rodákom z V., si pán K. veľmi skoro našiel spoločnú reč. Dokázali sa dopĺňať a prebíjať mnohými ťažkými úskaliami, ktoré denný život na družstve prinášal. Ich úzka spolupráca s členmi hospodárskeho vedenia i správou družstva nadobudla kvalitatívne rozmery a hospodárenie v družstve naberalo rýchle tempo a nevídaný rozvoj.
Stále nové a nové problémy v gazdovaní JRD riešili na zasadnutiach správy družstva vo večerných hodinách, neraz až do pol noci. Na týchto zasadnutiach fajčili všetci jej členovia okrem ekonóma, ktorého v zafajčenej miestnosti zakrátko nebolo ani vidieť. Bývali to búrlivé debaty až do noci. Napokon sa vždy dohodli, čo potvrdzovali aj prijatými uzneseniami v zápisniciach.
Ďalšími členmi hospodárskeho vedenia vzniknutého družstva boli do roku 1960: agronóm Konštantín Z., technici Jozef V., Alojz M. a Karol R., zootechnik Pavol L., zootechnik pre ošípané Ján I., zootechnik hydiny František F., skladník Štefan M., vedúci zeleninovej záhrady Michal M., účtovníčky Viktória H., Marta J. a Jozefína B. V stiesnených podmienkach kancelárie JRD na H. (spomínaná stará kancelária) sa pracovalo až do roku 1960, kedy sa presťahovali do novopostavenej budovy.
V skonfiškovanom dome využívalo družstvo i jeho klenbovú pivnicu, kde skladovalo víno na oldomáše. Bolo to víno zo zabratých pozemkov viníc veľkých roľníkov. Prvé družstevné oldomáše sa konávali na nádvorí domu po žatve a mlatbe. Zo starého kultúrneho domu chlapi podonášali lavice a stoly, šikovné družstevníčky v kotloch navarili dobré jedlo, obyčajne to bola slepačia polievka s domácimi slížikmi. Ako druhý chod bývali rezne so zemiakovým šalátom alebo bravčové pečené s dusenou kapustou a knedľou.
Len čo prišiel prvý rebriniak s konským záprahom a na ňom agronóm Konštantín Z., ženci, žnice a pomocníci s pestro vyzdobeným a uvitým žatevným vencom, už aj znela ďakovná vinšovačka predsedovi JRD Jozefovi K., ako gazdovi a skúsenému hospodárovi. Predseda JRD dal pre účastníkov zberu obilnín pripraviť bohaté pohostenie a občerstvenie, v ktorom nechýbalo ani dorobené družstevné vínko. Harmonika hrala na ľudovú nôtu.
Účastníci žatvy sa uvoľnili, zabavili, zaspievali, pohostili, tešili sa z po-zberanej úrody a z úspešného ukončenia žatevných prác. Bolo že tam veselosti. Pán K. poďakoval prítomným za statočnú prácu a vynaložené úsilie pre úspešné ukončenie žatevných prác. Zároveň všetkých pozval do druhej zberovej etapy – žatvy, ktorá ich ešte len čakala.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
