Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.
Sociálny fond JRD za socializmu
Jednotné roľnícke družstvo sa rýchlo vyvíjalo a prospievalo z roka na rok, viac a viac. Umožňovalo a poskytovalo slušné zárobky pre svojich členov a ich rodiny. Družstevné rodiny si s veľkou dávkou nadšenia a elánu stavali a modernizovali nové domy, využívali možnosti poskytované sociálnym fondom, ako boli napr. nenávratné pôžičky na stavbu rodinných domov.
Členovia družstva sa bezodplatne z finančných prostriedkov sociálneho fondu zúčastňovali mnohých rekreácií, rekondičných pobytov, kúpeľnej liečby, zahraničných zájazdov, výletov. Družstvo výraznou mierou dbalo o zdravotný stav svojich členov, ktorým v zmysle domáceho poriadku zabezpečovalo pravidelné lekárske prehliadky. Pracovníkov nastupujúcich na jarné poľné práce každoročne vysielalo na osobitné zdravotné prehliadky. Toto všetko a veľa ďalších vymožeností priniesol socializmus prostým ľuďom, bývalým roľníkom a robotníkom, ktorí okrem tvrdej a úmornej celodennej práce na svojich gazdovstvách dovtedy nepoznali väčší a trvalejší oddych, relax, ani zahraničné zájazdy lietadlom.
Letecké zahraničné zájazdy z prostriedkov sociálneho fondu družstva si mohli vychutnať aj družstevné ženy – dojičky, kŕmičky a pracovníčky rastlinnej výroby. Každoročne v rámci osláv MDŽ letecky cestovali na zájazd do Moskvy, do Leningradu a ďalších miest Sovietskeho zväzu. Dostali sa aj k moru do Bulharska a Rumunska. JRD im prispelo aj na vreckové počas zájazdu. Leteckú dovolenku do zahraničia si postupne nenechal ujsť takmer žiadny člen JRD. Necestovali iba tí, ktorí sa báli letieť lietadlom, a radšej na rekreácie a zájazdy cestovávali vlakom alebo autobusom.
Pre ženičky, ale aj pre mužov družstevníkov to bol nezabudnuteľný, pred socializmom neuskutočniteľný zážitok na celý život, ktorý sa im za súčasných podmienok už sotva zopakuje.
Osobitná starostlivosť bola venovaná starým a prestarnutým dôchodcom, zakladajúcim členom družstva. JRD na nich nikdy nezabúdalo, vždy boli pozývaní na všetky spoločenské a kultúrne akcie družstva i obce, ako boli oslavy MDŽ, členské schôdze JRD, predvianočné stretnutia dôchodcov, dožinky po ukončení žatvy a mlatby, rybacie hody a pod.
Družstvo prostredníctvom svojej sociálnej komisie stále sledovalo ich životnú úroveň, výšku dôchodkov, stravovanie, celkovo ich život na dôchodku. V prípade nízkych dôchodkov jednotlivcov im mesačne priplácalo príspevky, bezodplatne poskytovalo a rozvážalo po domoch v obedároch stravu na obed.
Pri odchode do starobného dôchodku sa družstvo s každým novodôchodcom dôstojne rozlúčilo. Štvrťročne usporadúvalo rozlúčkový aktív pre členov JRD, ktorí odchádzali do starobného alebo invalidného dôchodku a jubilujúcim členom pri príležitosti dožitia 50 a 60 rokov svojho života. JRD im poďakovalo za aktívnu prácu v družstve. Každému bol v červených doskách odovzdaný ďakovný list, kytička kvetov, darčekový potravinový kôš, čo bolo sprevádzané bohatým pohostením. Funkcionári JRD zotrvávali s oslavujúcimi účastníkmi v družnej a veselej besede.
Dôchodcom JRD každoročne umožňovalo jedno až trojdňové výlety za krásami nielen Slovenska, ale aj celého Československa. V rámci MDŽ, pred Vianocami a na výročné členské schôdze ich družstvo prizývalo na spoločné stretnutia s pohostením. Dôchodcom bola venovaná pozornosť až do smrti. Pri smútočnej rozlúčke bol každému z nich venovaný pamätný veniec.
Nová administratívno-technická budova JRD
V období, keď sa rozhodovalo o výstavbe novej budovy THP (technickohospodárskych pracovníkov) v roku 1959, som práve nastupovala do JRD ako mzdová účtovníčka. S výstavbou jednoposchodovej administratívnej budovy sa začalo v roku 1960 až 1961 v areáli hospodárskeho dvora jednotného roľníckeho družstva v lokalite za cintorínom.
V novej budove už bolo riešené i čiastočné sociálne zariadenie – WC s umývadlami so studenou vodou. Počítalo sa aj so spoločným stravovaním v jednoducho vybavenej kuchyni s jedálňou a príslušnými miestnosťami. Budova bola vybavená vykurovaním v tradičných kachliach na tuhé palivo – uhlie. Sklad uhlia sa nachádzal v suterénnej časti budovy.
Neskôr sa kúrenie tuhým palivom nahradilo naftovými kachľami, z ktorého bol nepríjemný pach po celej budove. Až po rokoch si JRD mohlo v budove dovoliť zaviesť ústredné kúrenie na vykurovací olej, potom ho vymenil naftový vykurovací kotol, následne kotol na pevné palivo – uhlie a konečne v 90. rokoch kotol na plyn.
V roku 1960 bola dokončená aj výstavba ostatných kravínov, výkrmní ošípaných, mladého chovného dobytka, matečníkov, hydinárskej farmy, dielní, sušiarní a ďalších hospodárskych budov. Na začiatku roku 1961 sa JRD V. zlúčilo do spoločného hospodárenia so susedným JRD S. n. V., vtedy so sídlom vo V. Patronátnymi pomocníkmi zlúčeného družstva boli PNZP (Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik) v T. a Slovenské sladovne T.
Od zlúčenia družstiev v 1961 bol do marca roku 1963 predsedom JRD Ladislav B., bývalý tajomník MNV a po VČS (výročná členská schôdza) v roku 1963 až do roku 1969 bol predsedom JRD opäť skúsený už 60 ročný Jozef K. Po VČS v roku 1969 sa novým predsedom družstva stal Jozef V., absolvent Poľnohospodárskej majstrovskej a technickej školy v M., ktorú ukončil maturitou. Bol prvým maturantom na družstve.
V novej sociálno-administratívnej budove bolo riešené i družstevné stravovanie, ktoré sa v prvých rokoch po jej kolaudácii zabezpečovalo iba pre členov JRD a brigádnikov zúčastňujúcich sa sezónnych poľných prác. Bol nimi zber cukrovej repy, kukurice a krmovín pre silážovanie.
Členom družstva bolo tiež poskytované stravovanie aj pri žatve a mlatbe a na jeseň pri zberových prácach kukurice a cukrovej repy. Neskôr sa rozšírilo pre všetkých celodenne pracujúcich členov a brigádnikov JRD. Poplatok za jeden obed bol 2,50 Kčs.
Stravné lístky sa kupovali týždeň dopredu od pracovníčky zabezpečujúcej prevádzku a zásobovanie kuchyne. V sezónnych poľných prácach žatvy, mlatby i jesenných zberových prácach sa obed, olovrant i občerstvenie vyvážali vo varniciach až na pole. V predĺžených zmenách sa zabezpečovala, a na pole vyvážala aj večera.
Život v družstve kvalitatívne napredoval ďalej. JRD prosperovalo a neustále sa rozvíjalo. Citeľne spelo k vyššej životnej úrovni a k blahu všetkých jej členov. V sociálnom fonde boli finančné prostriedky a priestor aj na letné domáce i zahraničné zájazdy družstevníkov do Európy i Strednej Ázie, na rekreácie domáce i zahraničné, kúpeľné liečby, rekondičné pobyty i na výlety po celej Československej republike.
Družstvo podporovalo vzdelávanie svojich členov i prostredníctvom druž- stevnej školy práce v získavaní odbornej kvalifikácie z výučných listov, umož- ňovalo dosahovanie stredoškolského vzdelávania so získaním maturity i vysokoškolského vzdelania. V 90. rokoch 20. storočia kvalifikačná úroveň členov JRD dosahovala 85 %.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
