Politický vývoj Michala Trubana je príkladom toho, ako si mladí sociálni darvinisti voliaci SaS začali uvedomovať, že štát nie je hotel slúžiaci iba tým, čo majú zaplatený wellness.
Premena je to síce pomalá, ale čo majú v Progresívnom Slovensku robiť, keď prišli o Filka, Štefunka a na výber im toho už veľa neostalo? Prezentovať sa v tandeme s Miroslavom Beblavým ako budúci premiér a minister financií je však unáhlené.
Jedna vec totiž sú predstavy o tom, čím chcem byť, keď vyrastiem, a druhá, či na to aj mám. Štátnik by totiž mal v prvom rade vedieť vystupovať, vyjadrovať sa, a formulovať svoje myšlienky. A spôsob, akým na tlačovke prezentovali spoločnú koalíciu, pôsobil dojmom, akoby hovorili o zhode v partnerskom horoskope, v ktorom si dynamický Baran sadol s vytrvalosťou Býka, a nie o programových prioritách.
Viesť republiku je čosi iné ako viesť študentskú firmu, kde jeden spolužiak vyberá vstupné z majálesu a druhý hrá v kapele. Na to nestačia len vágne slová o posúvaní krajiny. Slovensko nie je tetris, v ktorom sa pre zisk bodov stačí vopchať do stredového priestoru, pretože je ľavý kvadrát zablokovaný. Môže sa totiž stať, že im voliči vystresovaní z predchádzajúcich „reforiem“ utečú ako zajace skôr, než budú môcť realizovať ďalšie.
Je však možné, že to napriek všetkému dajú. Veď ako sa ukázalo, sme v situácii, kedy môžu heslá “Dosť bolo Fica” a “Chceme zmenu” stačiť na výhru, a to aj keby mala alternatívou byť napríklad Erika Jurinová či istý Marián Kotleba. Trubanovi s Beblavým tak teraz stačí iba na chvíľu stiahnuť egá ako bruchá pri fotení, aby si voliči prestali myslieť, že im ide zase len o seba.
Glosa vyšla v denníku Pravda.
Foto: Illustračné. Zdroj: Indi Samarajiva, Flickr.
