Máme za sebou ďalšie voľby. Teraz to boli župné a budúci rok prídu komunálne. Ľudia sa ako obyčajne budú riadiť oklieštenými kampaňovými informáciami. Rozhodnú heslá alebo doterajšie skúsenosti ľudí. Po zvolení príde realita a na mnohé sľuby sa nenájdu peniaze, alebo neprejdú cez širší schvaľovací proces. Chcem sa teda zamerať textom na tých, ktorí sa k moci chcú dostať a mnohým z nich sa to podarí. Ak sa vám plány podaria a budete hľadať, čo na oplátku pre občanov urobiť, niečo menej náročné by sa našlo.
Po Slovensku máme roztrúsené pozostatky kultúrnych domov v rôznych stavoch. Väčšinou sa využívajú ako priestory pre kancelárie, na politické mítingy, voľby, hudobno-tanečné predstavenia, výstavy, šport či ako priestory pre súkromníkov na služby verejnosti. Často sú pri nich ľudia pasívnymi príjemcami podnetov a ak sú aktivity nižšej kvality, ľudia postupne strácajú vzťah k týmto priestorom a aj k mestám a obciam, ktorých sú symbolom. Treba v nich zvýšiť počet aktivít, kde sú práve ľudia ich spolutvorcami.
Je v záujme politikov, ktorí chcú byť znovuzvolení, aby tieto miesta mali dobrú povesť a lákali aj mladšiu, náročnejšiu generáciu. Tá postupne vystrieda staršiu, ktorá k týmto priestorom má z minulosti väčší vzťah. Tu sa treba chytiť celosvetových trendov točiacich sa okolo komunít, ekotrendov a zdieľania. Nejdem ale riešiť hipisákov z lesov. Mierim skôr na ľudí, ktorí v danom meste a obci žijú a sú ochotní pozmeniť svoje životy, ak v tom budú vidieť návratnosť protihodnoty. Mnohé kultúrne centrá majú veľa chodieb, nevyužitých priestorov a je možné v nich spraviť nenáročné zásahy, ktoré pritiahnu ľudí a pomôžu im.
Tu je niekoľko tipov na možné zásahy:
Začnem knižnicami vecí. Ide často len o poličky, kde sú uložené darované funkčné nástroje, ktoré ľudia navzájom zdieľajú. V Bratislave to majú dve súkromné centrá vyriešené požičiavaním nástrojov za ročný poplatok (pár eur) a na doklad totožnosti, alebo za členstvo v klube. Je možné si požičať aj viac vecí na isté časové obdobie. Ich databáza je na webe. Ľudia tak nemusia kupovať veci, ktoré nepoužívajú často, čím ušetria a prevádzkovateľ (ak sa nekazia a ich nemusí z členského opravovať) ešte aj zarobí. Pomáha to hlavne zamedziť plytvanie a podporuje ochranu prírody.
Ďalším zásahom pre kultúrne domy by mohli byť strešné záhrady. Kvôli potrebe rovných striech ale nemôžu byť všade. Vo svete už fenomén komunitných záhrad priviedol obyvateľov mnohých bytových domov k tomu, aby sa začali stretávať. V mestách ako New York či Paríž sa tento trend presunul aj na strechy budov, kde si ľudia pestujú svoje vlastné ekologické plodiny. Prízemné bratislavské komunitné záhradky medzi domami sa v ostatných rokoch tešili veľkému záujmu. Teda až kým nezasiahli vandali a do cesty záhradám nevstúpili zámery vlastníkov. Čo sa týka jedla, je možné mať vo vnútri kultúrnych centier aj verejnú semienkovňu, po vzore tej, ktorá funguje v Ivanke pri Dunaji. Vhodné môžu byť aj verejné chladničky, ktoré sa ujali napríklad v Česku, ale aj v Indii. Tu ale treba povedať, že legislatíva u nás povoľuje zatiaľ len komunitné chladničky. Jedna z takých bola nedávno uvedená do prevádzky v Novej Cvernovke v Bratislave.
Ďalšie možnosti sú napríklad vešiaky s čistým a funkčným oblečením, kde ľudia prinesú veci, ktoré nepotrebujú pre sociálne slabších, ktorí si ich najmä v zime môžu vziať. Akcie tzv. Zóny bez peňazí ukázali, že ľudia prinesú vždy nadbytok vecí, z ktorých väčšina sa neskôr ešte distribuuje rôznym detským domovom, s čím však ľudia dodatočne radi pomôžu.
Ďalším príkladom možnosti, ako využívať kultúrne centrá, je organizácia dielní na opravovanie vecí. Niekde môže stačiť pár stolov, niekde sa môžu vytvoriť celé dielne, kde budú môcť ľudia nosiť veci na opravu, ale aj pomáhať s opravami a budovať si priateľstvá. Prípadne môžu byť takto vybavené miestnosti využité na verejné akcie, workshopy varenia, pečenia, či na 3D tlač, skenovanie… a podobne. Niečo také si však už vyžaduje buď niekoho, kto by ľudí do týchto aktivít spočiatku zaúčal, alebo v istých situáciách vykonával dohľad nad takýmito aktivitami. Ako opatrenie s dosahom na celé štvrte a mestá by zabezpečenie tejto supervízie bola len zanedbateľná položka oproti iným, veľkým politickým sľubom.
Ďalšie možné projekty pre kultúrne centrá už majú väčší ráz. Môžu to byť napríklad potravinová banka, nábytková banka, priestory na uloženie prebytočných či starších a funkčných stavebných materiálov vhodných na použitie. Takéto projekty by si vyžadovali celé miestnosti a priestor, ktorý by nebol úplne na očiach – ideálne mimo kultúrnych domov v priestoroch na okraji obytných zón.
Aj takýmito intervenciami sa vieme priblížiť mestám ako Denver, Barcelona a Berlín. Mnohí aktivisti sa o ne u nás pokúšajú, no majú nedostatok voľných priestorov a prostriedkov. Tieto maličkosti vedia ľuďom pomôcť s ich bežnými starosťami a podporiť tvorbu susedských priateľských vzťahov. A to najmä na tých miestach, kde si samosprávy netrúfnu na participatívne rozpočty a inkluzívne a participatívne projekty pre širšie komunity ľudí. Tvorba a podpora takýchto priestorov môže byť pre ľudí povzbudením, zatiaľ čo mestá a kraje budú mať priestor realizovať väčšie projekty ako integrovaná doprava, zdieľané bicykle, opravy ciest, budovanie parkov alebo projekty sociálneho bývania napojeného na projekty ako housing first či rapid re-housing.
Treba sa toho len chytiť. Zároveň netvrdím, že tým čo som v článku spomenul sa vyčerpali možnosti využitia slovenských mestských kultúrnych domov. V kultúrnych domoch alebo pred nimi môžu byť umiestnené schránky pre nápady verejnosti. Práve verejnosť možno príde s niečím lepším, čo bude vedieť ľuďom pomôcť v drobnostiach, ktoré však môžu prerásť v niečo veľké a užitočné. Je to výzva pre vás.
Foto, zdroj: wikimedia commons
