Ak hlavné hospodárske oblasti globálne prepojeného sveta reštartujú ekonomiku podobným spôsobom ako pred desiatimi rokmi a ak značnú časť krízových peňazí opäť získa biznis spojený s využívaním fosílnych zdrojov, potom výstrahu v podobe koronavírusovej pandémie nepochopili a neuchopili správne.

„Izraelu sa podarilo vzdialiť okupáciu od každodenných životov ľudí do takej miery, že sa stala úplne abstraktnou. Nič to pre nich neznamená.“

S Antropológom Jeffom Halperom sa pre POLE zhováral Kamil Kandalaft o tom, ako pohľad cez prizmu osadníckeho kolonializmu pomáha lepšie pochopiť izraelsko-palestínsky „konflikt“.

Manolis Glezos mal iba 19 rokov, keď inicioval grécky protinacistický odpor roztrhaním svastikovej vlajky z Akropoly. 30. marca nás opustil po takmer storočnom boji za utláčaných.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo sa s ĽSNS bude diať ďalej, nám môže byť nápomocná prednáška Aspekty nového pravicového radikalizmu. Uskutočnila sa v apríli 1967 na Viedenskej univerzite a viedol ju legendárny nemecký filozof a sociológ Theodor W. Adorno.

V situácii, kedy je umenie v karanténe sa otvára priestor pre „záložných umelcov“.

Na takýchto krízových situáciách je fascinujúce, že keď treba, peniaze sa vždy nájdu. Aj Európska centrálna banka ich môže tlačiť, aj Slovensko môže zachraňovať mzdy zamestnancom a živnostníkom.

Vo veľkom však kríva celý princíp, kedy si za stavu, keď sa všetci musíme uskromniť, niekto vypýta celý zisk z tejto operácie, ktorý mu navyše zaplatia krízou postihnutí ľudia a tento kšeft mu dohodí štát, ktorý to navyše pokrytecky nazve “pomocou”.

Matovičov vypínač – black out – inak všade inde vo svete známy iba ako lockdown – uzamknutie, je jediná príčetná možnosť ako ukončiť tápanie s neznámym vírusom. Pýtať sa však nemáme len prečo áno, či nie, ale aj čo po ňom.

Kríza mení názory a prístupy, avšak niektoré mýtusy o zadĺžení Slovenska, či údajnom vysokom odvodovo-daňovom zaťažení, ktoré sa Nemecku práve v týchto chvíľach zišlo, ostávajú. O ekonomických pohľadoch na krízu píše Ján Košč.

Štyridsať rokov neoliberalizmu ponechalo verejnosť celkom vydanú napospas kríze verejného zdravia, nepripravenú čeliť jej v rozsahu koronavírusu. Text Davida Harveyho z magazínu Jacobin preložila Ivana Komanická.

Trh nerozumie verejnému zdraviu. Už sprostredkovanie základnej sanitárnej pomoci bez štátneho dohľadu znamená, že sa nedostane k väčšine ľudí.

Kým Spojené štáty cvičili, finančne podporovali a zbraňami zásobovali jednu z najkrutejších tyranií, jednotlivci ako arcibiskup Óscar Romero sa im postavili bez podpory vlastnej cirkvi.

„Podnikateľské kilečko“ ide v mnohom v prospech podnikateľov na úkor zamestnancov a okrem iného uľahčuje nelegálne výpovede zamestnávateľov voči nepohodlným zamestnancom. Viac v dnešnom článku Jána Košča.

Martin Beličák sa dnes pre Pole zamýšľa nad poučením sa z Korony pre ľudstvo.

Peter Daubner sa zamýšľa nad aktuálnou globálnou katastrofou vo forme pandémie vo forme nového koronavírusu a jej dôsledkoch na globálnu priemyselnú civilizáciu. Jeho prognóza je pesimistická. Súčasná pandémia je, podľa jeho slov, novou existenčnou hrozbou a pre ľudstvo ako biologický druh a zároveň najväčšou globálnou výzvou, ktorej ako ľudská civilizácia v súčasnosti čelíme.

Symboly vôbec nie sú dôležité len pre totalitné režimy, ale pre každého človeka, ktorý sa pomocou nich orientuje vo svete a podľa nich klasifikuje svoje skúsenosti. Či ako by dodal samotný Cassirer alebo ďalší antropológ Gilbert Durand – človek môže pomocou nich spájať rôzne protiklady a tenzie, čím chaotický svet vnemov premieňa v svet ovládnutý a regulovaný istým „symbolickým rádom“.

Doposiaľ sme si užívali výhody globálnej ekonomiky, napríklad prostredníctvom lacnejších tovarov z Číny. Keď sa však potrebujeme hromadne zabezpečiť proti humanitárnej kríze – povedzme rúškami proti šíreniu vírusu – sme odkázaní na ponuku trhu a čakanie.

„Do Palestíny išla zo zvedavosti a kvôli fotografickému projektu. Odvtedy sa tam pravidelne vracia. Pracuje v ekumenickej organizácii, ktorej misiou je monitorovať a zmierňovať dopady izraelskej okupácie na obyvateľov. O tom, ako sa tam dostala, čo zažila a ako vidí možnosti riešenia situácie v Palestíne, rozpráva Mária, pôvodom zo Slovenska žijúca v Českej republike.“

Feminizmus, za ktorý bojujem ja, sa netúli v lone kapitalizmu. Je založený na uvedomení, že kapitalizmus je problém a že riešením je feminizmus založený na demokratických, egalitárnych a antikapitalistických princípoch.