Z volebnej Noci zlomu nakoniec vzišla noc zlomenín, po ktorej si centristi ešte teraz fúkajú rany a rátajú straty.

Fašizmus ponúka náhradu za nedostatky kapitalizmu. Obyvateľstvo, ktoré nedokáže trhová ekonomika nijako využiť alebo zaopatriť, sa stáva prebytočným a musí byť kontrolované. Nastupuje polícia, armáda, opevňovanie hraníc, stavanie múrov, aby sa zabránilo prenikaniu narastajúcich problémov z periférie do centra.

Slovenský volič teda nie je nevyhnutne konzervatívec, ale domáha sa pocitu spravodlivosti. Korupčná aféra alebo Počiatkova vila na francúzskej Riviére sú pre niektorých nevkusným prejavom zbohatlíckej mentality, no iných skutočne osobne zamrzia.

Matoviča možno vnímať ako vnútorný antisystémový rozpor parlamentnej demokracie. Funguje v rámci jej pravidiel, no už od samotného začiatku spochybňuje jej model postavený na tzv. štandardných stranách, ktoré medzi sebou súperia rovnako ako korporácie.

Americký ekologický aktivista tvrdí, že demokracie je jediný systém, který má šanci vyřešit klimatickou krizi. Musíme se však začít angažovat: sám už byl osmkrát zavřený za občanskou neposlušnost.

Ľavica si zrejme potrebuje prejsť očistným procesom pravicovej vlády, aby pre riešenie sociálnych problémov získala väčšiu podporu a mohla sa konečne nadýchnuť.

Filozofická prednáška Ivany Komanickej: Sprisahanie ako blúdiaca nadhodnota. #FreeAssange o význame Wikileaks.

V týchto voľbách budeme hlasovať podľa toho, či sa chceme na štyri roky odbremeniť od možnosti ovplyvňovať veci verejné alebo budeme požadovať návrat politiky so všetkým, čo k nej patrí.

Komentár Maye Pendix k aktuálnej téme: “To, či ste, alebo nie ste homosexuál, je vaša najintímnejšia záležitosť, o ktorej nemusíte nikomu hovoriť, a na ktorú sa vás slušní ľudia nemajú pýtať. Bodka!” napísal. A tu mal článok skončiť, pán Bárdy sa však rozhodol ísť cestou povestného “ale” (preslávené najmä z výrokov ako “ja nie som rasista, ALE”)…“

Proforum v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung usporiadalo minulý týždeň predvolebnú debatu “Koho má voliť ľavicový volič?”

Ak dovolíme štátom trestať novinárov a vydavateľov za to, že poukazujú na zneužívanie moci akejkoľvek strany, z povestných strážnych psov demokracie sa stanú ochočení pudlíci.

Keď Matovičovo OĽANO ukázalo, že politika sa dá robiť aj insitne, ostatné strany sa pripojili. Za striedme hospodárenie môžete bojovať aj excesívnym rozhadzovaním miliárd na vojenské lietadielká, naviac grobianskym spôsobom.

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Ako sa mohlo stať, že tu máme ľudí, ktorí si môžu kúpiť kohokoľvek? Ako to, že pri diskusiách o zneužívaní moci, rovnako ako o korupcii, sa sústavne opomína moc ekonomická? Ako to, že z financovania politických strán a predvolebných kampaní nie sú vylúčené podnikateľské subjekty, keď ústava politické práva priznáva len občanom – fyzickým osobám?

Ján Košč aj tentokrát vyvracia mylné informácie analytika INESSu o návrhoch minimálnej mzdy v rámci EÚ.

V diskusii Večera s Havranom dochádza k silnému obmedzovaniu radikálne ľavicových ekonomických postojov.

„Když se radikalita s erudovaností a schopností nadchnout lidi snoubí v jedné organizaci, je to skvělé, ale úplně nejdůležitější je, když je takto dobře namícháno ekologické hnutí jako celek,“ píše doterajší riaditeľ Hnutí DUHA.

Buď sa pripojíme ku krajne pravicovému kultu sily bez riešení, alebo sa postavíme na stranu pokroku, solidarity a skutočnej alternatívy tak k neoľudáctvu, ako aj k odcudzujúcemu liberalizmu.

Situácia musí byť kritická a dôvody vážne, ak sú Kotlebovcov ochotní voliť aj bežní ľudia. Nik sa nepýta na ich názor, dostáva sa im iba nenávisti.

Ivana Komanická píše o udeľovaní Ceny Oskára Čepana, ktorá je slovenskou obdobou českej Ceny Jindřicha Chalupeckého a býva každoročne udeľovaná umelcovi alebo umelkyni do 39 rokov. Tohtoročná výstava predstavujúca päticu finalistov sa zaštiťuje témou spolupráce, hoci ich v skutočnosti možno viac spojuje tieseň.