Hovorí sa, že jestvujú malé lži, veľké klamstvá a potom už len štatistika. Niečo podobné sa dá povedať aj o výsledku predčasných volieb v Spojenom kráľovstve.

50-dňové moratórium nie je ani diskriminačné, ani protidemokratické. Práve naopak. Môže byť dokonca v súlade s ústavou a vytvárať podmienky pre lepšie fungovanie demokracie.

Keď hovoríme o textoch k 30. výročiu Novembra, popri prevahe hlušiny sa vyskytlo aj niekoľko príspevkov, ktoré vynikli buďto zvláštnou nápaditosťou alebo mimoriadnou plochosťou. Do verejnej diskusie už tradične vstúpil aj Fedor Gál, tentokrát v úlohe zostavovateľa zbierky osobných spomienkových textov, ktoré napísali účastníci Novembra. Kritická odozva, ktorej sa publikácii dostalo, má svoje opodstatnenie. Publikáciu Mojich tridsať rokov reflektuje Martin Makara.

Preteky ku dnu malých subdodávateľských firiem pre veľkých dodávateľov a investorov prerastajú naprieč stavebníctvom. V tomto prostredí sa stávajú predpisy len nutnou formalitou, školenia a smernice zdrapom papiera, no a bezpečné pracovné postupy brzdou pre efektívnejšiu prácu. 

V adventnom období prinášame preklad klasickej prednášky Tonyho Benna o revolučne spoločenskom rozmere kresťanského učenia. Z britského magazínu Tribune prekladá Martin Makara.

Jakub Séleš dnes píše pre Pole o britských voľbách: „Nádeje pošliapala chladná realita. Kde sa stala chyba? Čo bolo treba spraviť inak? A čo to znamená pre hnutie do budúcna?“

Mladá Švédka Greta Thunbergová sa za posledný rok stala najvýraznejšou tvárou globálneho boja za klimatickú spravodlivosť. Známa je svojimi emocionálnymi prejavmi, ktoré predniesla o. i. na významných svetových fórach pred globálnymi lídrami s najväčšou zodpovednosťou za možnú zmenu v prístupe k našej planéte. Súbor jej rečí v knižnom vydaní slovenským čitateľom pohotovo sprostredkovala banskobystrická Literárna bašta a hoci ide o záslužný počin, výsledok mohol byť komplexnejší. O titule Zmena je v nás dnes píše Martin Makara.

Ján Košč k debate o minimálnej mzde: „Na Slovensku by sme sa mali rozhodnúť, či chceme konkurovať Bangladéšu alebo vyspelým ekonomikám. Ak chceme konkurovať Bangladéšu, treba počúvať analytikov, ktorí volajú po znižovaní minimálnej mzdy a neočakávať, že naša životná úroveň bude niekedy konvergovať k západnej Európe.“

Do britských parlamentných volieb ostáva posledných pár dní. Labouristi idú do volebného súboja s mimoriadne ambicióznym volebným programom, ktorý chcú vzhľadom na rýchlo postupujúcu klimatickú krízu implementovať v expresnom čase: do piatich rokov. Dianie na Britských ostrovoch komentuje Martin Makara.

Zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami majú vyššie mzdy. Po roku 1989 boli na Slovensku postupne prijímané rôzne…

Rozhovor s umelcom Jirkom Skálou o klasickej neplatenej práci aj o neplatenej práci na internete viedla Ivana Komanická.

Sloboda je pojem, ktorým sa zaštiťujú politici každého razenia, pod jej zástavou sa vedú vojny aj vášnivé filozofické spory. Politický filozof Isaiah Berlin sa toto vznešené slovo pokúša priblížiť poukázaním na jeho dve poňatia, pozitívne a negatívne: slobodu od a slobodu k. Text Marie Kasmirliovej z kanadského magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Ľudia na zhromaždeniach síce volali po slobode, nedali si však pozor, v akom význame. Preto mohli požadovať slobodu (zbavenú rodinkárstva a protekcionizmu), no namiesto nej dostali slobodu (bez rovnosti a solidarity). V dôsledku tejto nepozornosti sa mohlo zdať, že spoločenský vývoj nasledujúci po 17. novembri splnil svoj cieľ – prišla sloboda. Mali by sme sa však pýtať: Aká sloboda a pre koho?

Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.

Odpoveď môžu dať len konštruktívne diskusie technikov a humanistov, a schopnosť empatie pre odstránenie deštruktívnych noriem správania sa. Dnes píše Martin Beličák.

Dnes píše Martin Beličák: Môžeme sa rozhodnúť mať lyžiarske strediská ako veľké mestá so všetkým ako v naozajstných mestách alebo nechať pôsobiť kolorit prírody, bez ktorej lyžovačka nie je lyžovačkou.

Zuzana Čaputová nemeria v zahraničnej politike všetkých rovnakým metrom.

Dnes píše Ján Košč: Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.

Ľudstvo stojí na rázcestí – viac než kedykoľvek predtým potrebujeme celosvetovú demokraciu zdola. Nástroje na jej presadenie máme po ruke. Esej Eleanor Finleyovej z magazínu ROAR prekladá Martin Makara.

Prídelový systém dnes vnímame ako obmedzujúce opatrenie z čias vojen či ekonomických kríz. Za druhej svetovej vojny sa však v Británii stal natoľko populárnym, že ľudia sami požadovali jeho sprísnenie. George Orwell tento fenomén využil na budovanie antifašistickej solidarity a boj za globálnu spravodlivosť. Text Brucea Robbinsa z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.