Banky majú na vyššie platy

od Ján Košč

Zamestnanci si musia platy vybojovať sami.

Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Jednak pre relatívne vysoké mzdy, ako aj pre vysoké štandardy pracovného prostredia. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.

Pred pár týždňami vydala Slovenská banková asociácia memorandum s informáciami, čo všetko sa banky zaväzujú robiť pre svojich zamestnancov. Chvályhodné konanie, povedali by ste si, no slovenská realita je tak trochu pokrútená, rovnako ako aj prestíž, ktorá sa spája so zamestnaním v bankách.

Priznaná diskriminácia

Ako napríklad nazvať záväzok, že banky budú odmeňovať starých zamestnancov rovnako ako novonastúpených? Tak, že doteraz dávali novému zamestnancovi vyšší plat, lebo je problém zohnať nových ľudí a starým na takej istej pozícii nechali plat nižší, napriek bohatším skúsenostiam? ak sa tak v bankách dialo, prípadne deje aj dnes, tak ide o zásadné porušenie zákonov o diskriminácii. Na tomto mieste sa treba opýtať, či tieto zákony banky doteraz nedodržiavali, keď sa potrebovali zaviazať na ich dodržiavanie, alebo či potrebovali dva roky na tvorbu memoranda, aby si zákony preštudovali.

No, nalejme si čistého vína, množstvo zamestnávateľov nedodržiava ani základné nároky zamestnancov, no od bánk by väčšina populácie takéto správanie nečakala.

Problémom je, samozrejme, aj to, že množstvo zamestnancov si neuvedomuje, že ak sa nebudú sťažovať, protestovať a dožadovať sa svojich práv, tak sa ich dodržiavania nedočkajú. Presne v duchu hesla, kde niet žalobcu, niet ani sudcu.

Rovnako je povážlivé dosť rozšírené „právne bezvedomie“ veľkého podielu slovenských pracujúcich, ktorí ani len netušia, čo všetko v tých zákonoch naozaj je.

Taká iná prestíž

Pracovníci bánk sa aj pred vydaním spomínaného memoranda začali ozývať – či už prostredníctvom svojich odborov, alebo aj individuálne a začínajú odkrývať reálny obraz skrytý za prestížou zamestnanca banky. Tieto hlasy hovoria o nízkych mzdách, neplatených nadčasoch, nereálnych cieľoch a iných problémoch, ktoré trápia samotných zamestnancov.

Bankové odbory okrem týchto problémov hovoria aj o tom, že Slovenská banková asociácia úmyselne obchádza zákony tým, že vznikla ako záujmové združenie právnických osôb, ktoré nie je zo zákona partnerom na kolektívne vyjednávanie a nemôže podpísať kolektívnu zmluvu. Napriek faktu, že bankové odbory nemajú koho osloviť, aby s ním podpísali kolektívnu zmluvu, je Slovenská banková asociácia členom Republikovej únie zamestnávateľov a prostredníctvom svojho členstva v RÚZ sa zúčastňuje na vyjednávaniach tripartity. Nelogické? Ani nie, na Slovensku je to bežné obchádzanie zákona a využívanie toho, čo komu vyhovuje.

Zopár otázok

Najnovšie sa ozvali pracovníci banky UniCredit, ktorí vstúpili do štrajkovej pohotovosti a na znak toho, že požiadavky svojich odborov podporujú, nosia zamestnanci banky nálepky. My ostatní ľudia bývajúci na Slovensku by sme si mali položiť zopár kontrolných otázok.

Ako je možné, že aj napriek zásadne vyššej ziskovosti slovenských bánk, než má bankový sektor na západe Európy alebo materské banky našich bánk, je problémom zvyšovať mzdy zamestnancov aspoň o úroveň inflácie?

Ponuka valorizovať mzdy o percentuálny bod nižšie, ako je miera inflácie, znamená reálny pokles miezd. Je mzda na úrovni deväťsto eur dostatočnou pre bankového úradníka pracujúceho s vašimi peniazmi? Ak zamestnanec od nového roka dostane nominálne o pár eúr viac, ako v tomto roku, ale za tú sumu si bude môcť kúpiť menej tovarov a služieb, ako v tomto roku, o akom pokroku a zlepšovaní podmienok to Banková asociácia vlastne hovorí?

Banky, samozrejme, na vyššie mzdy pre svojich zamestnancov dávno majú, no zamestnanci si to zvýšenie musia sami vybojovať.

Otázkou zostáva, či budú mať podporu verejnosti, ktorá stále žije s tým, že pracovať v banke je prestíž a terno. Naozaj?

Skrátená verzia tohto textu vyšla v denníku SME.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články