Pripomínanie si 30. výročia Novembra si vyžaduje nielen oslavnú úctu, ale aj kritické zhodnotenie. Martin Makara píše o nenaplnených požiadavkách revolučných námestí, medzi ktoré patrila rovnosť, odluka cirkví od štátu či ekologická agenda.

Rasizmus rozdeľuje spoločnosť a upozaďuje otázku triedy.

Dvaja mladí českí novinári oslovili M. M. Šimečku, aby spolu viedli dialóg o minulosti aj prítomnosti dvoch príbuzných spoločností: českej a slovenskej. Kniha Jsme jako oni s podtitulom „o liberáloch, pokrytcoch a fašistoch“ je intelektuálne stimulatívnym čítaním, ktoré prichádza s polemikou, akú nutne potrebujeme.

Michael Augustín píše k aktuálnej téme predvolebných prieskumov: „Stanú sa agentúrne prieskumy volebných preferencií jedinou dynamikou našich politických spoločenstiev alebo sa od nich dokážeme emancipovať a zostať suverénnymi občanmi slobodne rozhodujúcimi o svojej politickej budúcnosti?“

Ak sa chce niekto zviezť pred voľbami na boji proti gorilám, nech má odvahu aj skutočne siahnuť na donorské peniaze. Potom sa ukáže, kto to s tým bojom myslí vážne.

Socializmus prestáva byť v Spojených štátoch neslušným slovom, akým ešte donedávna býval. Rastie počet mladých Američanov, ktorí by preferovali žiť v socialistickej krajine pred kapitalistickou a ľavicoví kandidáti sú úspešní v komunálnych voľbách. Prerazia aj na vyššej úrovni? Situáciu americkej ľavice rok pred prezidentskými voľbami komentuje Martin Makara.

Jean-Paul Sartre a Albert Camus: dve najvýraznejšie postavy francúzskeho existencializmu. Spoznali sa počas druhej svetovej vojny, spriatelili krátko po nej a onedlho sa myšlienkovo rozišli aj napriek tomu, že ich spájalo ľavicové presvedčenie. Krátko pred svojou smrťou v r. 1980 Sartre Camusa označil za svojho pravdepodobne posledného dobrého priateľa. Čo  dvoch veľkých filozofov a spisovateľov rozdelilo? Text Sama Dressera z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

„Možno však budú musieť zomrieť miliardy ľudí, kým väčšina producentov, spotrebiteľov i politikov pripustí, že neobmedzený konzum naozaj nie je základné ľudské právo, ale je to nová forma imperiálneho spôsobu života, teda života na úkor iných.“ Dnes píše Richard Sťahel.

Tento rok uplynulo storočie od vraždy revolučných ikon Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta. Dnes konečne vieme, kto je za ich smrť zodpovedný. Úryvok z knihy Klausa Gietingera Vražda Rosy Luxemburgovej prekladá z magazínu ROAR Martin Makara.

Tempo práce na akademickej pôde sa zvyšuje paralelne s tým, ako sa univerzity korporatizujú. Súčasťou boja o zachovanie kvality vzdelávania a akademickej kolegiality je spomalenie a zasadzovanie sa o lepšie pracovné podmienky pre všetkých členov akademickej obce. Úvahu Barbary Seeberovej a Maggie Bergovej z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

Peter Daubner sa zamýšľa nad ontologickou podstatou človeka v ére antropocénu a v podmienkach pôsobenia imperatívov neskorého kapitalizmu založeného na neoliberálnej ideológii, a to vo vzťahu k jeho duševnému zdraviu, prežívaniu lásky a sexuality.

Noví novší politici sa snažia o remake starého príbehu o boji s korupciou, aby mohli prevziať moc.

16. októbra ubehlo 101 rokov od narodenia francúzskeho filozofa Louisa Althussera, ktorý sa v polovici 20.…

Väčšina mladých Slovákov a Sloveniek si dnes normálne, primerané bývanie, aké si mohli kúpiť alebo postaviť ich rodičia, nemôže dovoliť. A to napriek tomu, že ako spoločnosť bohatneme. Ponúkajú sa byty iba za premrštenú cenu a tridsaťročnú hypotéku.

„Nech žije revolúcia hospodárskej chudoby. Nech žije republika sovjetov slovenskej hospodárskej chudoby!“ zvolávala v roku 1919 Slovenská socialistická strana pri príležitosti vzniku tretieho socialistického štátu na svete. Martin Makara navštívil prešovský Rákociho palác, v ktorom do decembra trvá výstava venovaná stému výročiu vzniku i zániku Slovenskej republiky rád.

Peter Daubner vo svojho príspevku analyzuje imperatívy globálneho kapitalizmu a jeho krízové tendencie vo vzťahu k liberálnej demokracii západného typu. V tejto súvislosti sa zamýšľa nad novou epochou ľudskej civilizácie, ktorá sa vo filozofii označuje ako antropocén; t. j. koncept, ktorý výstižne označuje vplyv človeka na planétu Zem.

George Orwell je známy ako stelesnenie priamosti a vernosti pravde. Poznať by sme ho však mali aj pre jeho socialistické presvedčenie. Text Davida N. Smitha z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa?

Uhlíková daň musí mať progresívny charakter, aby jej náklady neniesli spotrebitelia a aby sa získali prostriedky na zelenú ekonomiku.

Prinášame videozáznam z košického vedeckého seminára Slavoj Žižek a kritika ideológie