Viesť republiku je čosi iné ako viesť študentskú firmu, kde jeden spolužiak vyberá vstupné z majálesu, kým druhý hrá v kapele.

V júli 1937 sa v španielskej Valencii, ktorá bola vtedajším centrom republikánov, konal 2. Medzinárodný kongres za obranu kultúry. Antifašistické podujatie, ktoré sa konalo aj v Barcelone, Madride a Paríži, malo celosvetový ohlas a pre intelektuálov z rôznych krajín stalo sa priestorom vyjadrenia solidarity so španielskymi republikánmi. Nemecký dramatik Bertold Brecht pri tejto príležitosti predniesol svoj úderný príspevok prihovárajúci sa za ochranu kultúry pred vzmáhajúcim sa fašizmom.

Ako sa slušní návštevníci Pohody vyrovnávajú s tým, že časopis Týždeň obhajuje vrahov, dehonestuje islam a schvaľuje mučenie a vojny?

O vzťahu znižovania príjmových nerovností ku celkovému blahobytu spoločnosti dnes píše Ján Košč.

Nemali by sme čakať, že činitelia, ktorí sú personálne, ekonomicky alebo ideovo prepojení s mocnými záujmovými skupinami profitujúcimi z terajšieho stavu, ho budú mať záujem nejako meniť. Preto by sme namiesto separovania odpadu každý za seba mali začať spoločne demonštrovať za všetkých.

V minulosti slúžila kuchyňa ako priestor stretávania rodiny a prípravy jedla. Spoločný obed upevňoval pokrvné väzby, vytváral teplú atmosféru vzájomnosti a domova. Starým časom už odzvonilo. Moderná kuchyňa je miestom viditeľnej neprítomnosti človeka a jeho nebytia, stala sa estetickou scenériou.

Nové politické strany sú prezentované ako nádejné hudobné skupiny, ktoré chcú zabodovať v horných priečkach rádiových hitparád. Akurát namiesto zmesi popu, rocku a elektroniky hrajú zmes minimálneho štátu, technokracie a prvkov kultúrnej tolerancie.

V spolupráci s advojka.cz Vám prinášame rozhovor s brazílskym neurovedcom Eduardom Schenbergom o liečbe psychedelikami.

V spolupráci s advojka.cz prinášame pohľad na výstavu dua slovenských umelcov v českej galérii Industra Art.

Zachráni nás cirkulárna ekonomika? Alebo sľubuje viac než môže splniť? Píše Tomáš Profant.

V skutočnosti ale pri týchto článkoch nejde o nič iné, iba o vytváranie efektu konsenzu, ktorý má
libidinózny charakter a posolstvo bez kódu – veci sú zrejmé a udalosti prirodzené. Práve takéto druhy
článkov odkrývajú ideologický charakter týchto novín najlepšie.

„Ľudia majú po krk expertov,“ nechal sa počuť Michael Gove, jedna z tvárí kampane za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Liberáli volajú po faktoch namiesto ideológie, ale možno ich vzájomne oddeliť? Esej bulharského politológa Ivana Krasteva Čo príde po Európe? ponúka námety na premýšľanie, prečo vláda najúspešnejších, najschopnejších a odborníkov demokraciu neprehlbuje, ale podkopáva. Dnes píše Martin Makara.

Kapitál vo svojej snahe šíriť sa viac a viac mení stále väčšiu časť Zeme na tovar, čím zbavuje svet jeho rozmanitosti a úrodnosti.

Určite už asi každý počul dookola opakovanú mantru o tom, že ak sa bude dariť firmám, tak sa bude dariť aj zamestnancom. Po desaťročiach uplatňovania týchto „pretekov ku dnu“ je možné skonštatovať, že sa preukázala nefunkčnosť a dlhodobá neudržateľnosť, takejto politiky.

Amnesty International Slovensko pre Pole vysvetľuje, prečo si šesť rokov stará policajná razia na východnom Slovensku zasluhuje našu pozornosť, kam sa jej vyšetrovanie za uplynulé obdobie pohlo a čo možno dnes večer urobiť pre obete policajného násilia z Moldavy nad Bodvou.

Dejiny demokracie sú dejinami boja medzi bohatými a chudobnými o štát. Na jej obranu by sme mali brániť schopnosť chudobných čeliť bohatým.

Denník N sa v poslednom období ekologicky posunul. Naďalej však ponúka svojim čitateľom z ekologického hľadiska problematické spravodajstvo. Píše Tomáš Profant.

Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) uverejnil článok o „slávnostnom podujatí“ v „hlavnom meste Izraela“, ktorý v skutočnosti neprináša žiadne správy o hlavnom meste, teda Tel Avive. Namiesto toho nepravdivo referuje o agresívnom masovom pochode iným mestom – Jeruzalemom. Elena Teplanová vysvetľuje, v čom spočíva problém takéhoto „spravodajstva“ a žiada od ÚZŽNO opravu.