So spisovateľkou a editorkou výborov novej odnože sci-fi literatúry – solarpunku, ktorý utopicky zobrazuje budúcnosť bez fosílnych palív – sme hovorili o tom, čo robiť s paralýzou, ktorú zažívame tvárou v tvár klimatickej zmene, akú moc má literatúra a prečo je treba dávať prednosť hrdinkám.

Tomáš Profant približuje zistenia Arnošta Nováka o ekologickom hnutí v Česku.

Slovinský filozof Slavoj Žižek sa v marci dožil 70 rokov. Pre niektorých intelektuálna superstar, pre iných teoretický podvodník a vtipkár. Ako sám hovorí, označovať ho za šaša je spôsob, ako nebrať vážne to, čo tvrdí. O čom teda píše vo svojich početných publikáciách?

Byla to pravicová ideologie, která zastřešila všechny podvody s tím, že nelze rozlišit čisté a špinavé peníze. Byla to opět pravice, která nás roky krmila tím, že lidé přeci nesou odpovědnost za svá rozhodnutí sami, a tím pádem je to jejich vina, když naletí nějakému podvodníkovi a zadluží se.

Nová pravica je hybridným subjektom, ktorý sa môže vrátiť k fašizmu, alebo sa môže zmeniť v novú formu konzervatívnej, autoritárskej, populistickej demokracie. Koncept post-fašizmu sa toto snaží uchopiť.

Globálne študentské protesty na ochranu klímy známe ako Fridays for Future nevynechali ani Slovenskú republiku. Hnutie…

Liberáli romány o Harrym Potterovi milujú, pretože predstavujú svet, ktorý si želajú ako skutočnosť – taký, kde mágia faktov, rozumu a elitného vzdelania stačí na potlačenie neduhov spoločnosti. Text RJ Quinna z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

O tom, čo čaká naše deti v súvislosti s klimatickými zmenami, čo ich spôsobuje, ako ich môžeme zmierňovať, čo to bude pre nás znamenať, prečo sme dovolili, aby to zašlo tak ďaleko, akú rolu zohrávajú bežní ľudia, akú rolu zohrávajú tí, čo majú moc, čo má zmysel robiť a ďalšie.

Martin Makara si vo svojom texte venovanom románu Judáš uzraelského spisovateľa Amosa Oza všíma, aké dôsledky môže mať interpretácia textu na históriu, ako aj paradoxné postavenie tých, ktorí sú považovaní za zradcov.

Vážkou pri oslovovaní voličov a ich rozhodovania v súčasnosti však netvorí agenda LGBTI, ale témy migrácie. A do sietí tejto ideológie sa v západoeurópskych krajinách v posledných rokoch zachytáva viac a viac gej mužov. 

Tomáš Profant reaguje na odpoveď Mikuláša Hubu na jeho pôvodný článok o potrebe systémovej zmeny v otázke ekológie.

Biblické „V pote tváre svojej chlieb svôj jesť budeš“ už pre mnohých z nás, ktorí sa živíme kancelárskou prácou, neplatí. Nadbytok energie z jedla preto chodíme vypotiť športom, napríklad do fitka. Neznamená ale vlastne tento pohyb naprázdno plýtvaním energie a jedlom? Na základe tejto myšlienky vznikli miesta, kde sa prebytočné kilá menia na watty.

Martin Makara sa vo svojom texte venuje eseji Ladislava Kováča O zmysle ľudského života a komentuje cestu jeho pátrania po tom, prečo má zmysel žiť.

Po hospodárskej a menovej únii nadišiel čas aj na sociálnu úniu. Tá však musí ísť ruka v ruke s dôrazom na mierovú politiku a environmentálnu agendu, nakoľko po skončení nadchádzajúceho funkčného obdobia Európskej komisie budeme takmer v polčase poslednej príelžitosti na záchranu nielen svetadielu, ale aj planéty. Martin Makara komentuje tohtotýždňové voľby do Európskeho parlamentu.

O vzťahu medzi Fridays for future, médiami a politikou píše Tomáš Profant

Martin Makara píše o knihe Daniela Pastričáka Dekalóg podľa Kieślowského, ktorá na pozadí poľského seriálu originálne interpretuje význam Desatora pre súčasnú spoločnosť.

Martin Makara vo svojej recenznej eseji knihy Socialismus a demokracie konfrontuje program medzivojnovej československej sociálnodemokratickej ľavice a súčasnej sociálnodemokratickej politiky.

Svetu v blízkej budúcnosti hrozí enormný nedostatok vody, ktorý odštartuje dramatické politicko-spoločenské zmeny.

Nemecká revolucionárka Clara Zetkinová: „Dokážeme bojovať s fašizmom iba vtedy, ak pochopíme, že burcuje a zametá širokými sociálnymi masami, ktoré prišli o niekdajšiu bezpečnosť svojej existencie a spolu s tým často aj o vieru v spoločenský poriadok.”