Deti z bohatých rodín majú vyššiu šancu stať sa umelcami než tie, ktoré vyrastajú v chudobe. Dôvod? Na to, aby sme všetci rozvinuli svoj tvorivý potenciál, nám kapitalizmus neposkytuje dosť slobody. Text Lukea Savagea z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

Notre-Dame, ako aj ostatné historicko-kultúrne pamiatky Francúzska dlhodobo upadajú v dôsledku neustálych škrtov a neoliberálnych politík vlád podobných tej Macronovej.

Ak sa po vražde Jána Kuciaka v slovenských médiách hovorilo, že útok na novinára je útokom na celú demokraciu, čím potom je zatknutie Juliana Assangea, najznámejšieho investigatívneho novinára na planéte?

Nielen o tom, ako vyzerá implementácia neliberálnej politiky a kresťanskej demokracie v podaní vlády Viktora Orbána, sme hovorili s významným maďarským filozofom Gáspárom Miklósom Tamásom. Súčasnú situáciu vo svojej domovine označuje dobou temna.

Martin Makara píše o politickom boji na jazykovom poli, apokalyptických víziách obchodníkov a ľavicovom strachu z populizmu, radikality a antisystémovosti.

Peter Daubner reaguje na kritiku mladej aktivistky Grety Thunberg z konzervatívnych pozícií a zdôrazňuje, že environmentálna a sociálna spravodlivosť sú dve strany rovnakej mince.

Séria Po kapitalizme tentokrát s Tomášom Profantom o ľavici a (nielen) ekonomických témach.

Ak NATO niekedy malo nejaký zmysel, určite ním nebola globálna bezpečnosť, spravodlivosť alebo humanitárne ciele. Namiesto nich totiž prinášalo nestabilitu, krivdy a ďalšie zabíjanie.

Poetická výzva súčasnej post-inštiticionálnej situácii a seba-regulácii

Ján Košč o opakovaných lžiach o školských odboroch: „Učitelia, rovnako ako všetci zamestnanci na Slovensku musia pochopiť, že bez osobnej zaangažovanosti, bez schopnosti niečo obetovať a bez schopnosti vydržať sa nikam nepohnú.“

Martin Makara sa vo svojom texte vracia k románu Rozum od Rudolfa Slobodu, ktorý v čase svojho vydania v r. 1982 vyvolal mimoriadny čitateľský ohlas. Hoci sa čo-to zo spoločených reálií za tridsaťsedem rokov od prvého vydania knihy zmenilo, neuróza, agresivita a chronická chorobná podráždenosť, ktoré trápia protagonistu, sú spoločenský aktuálne opäť.

Kamil Kandalaft zisťoval postoj prezidentky k Palestíne. Na úplnú odpoveď stále čaká.

Ján Košč: „Je v poriadku, ak zásadný vplyv na tvorbu legislatívy a fungovanie spoločnosti majú tí, ktorí si tento vplyv vedia zaplatiť?“

Peter Takáč o „vážnosti“ zakladania politickej strany Andrejom Kiskom.

Štvrtina všetkých predčasných úmrtí a chorôb vo svete je spôsobená znečistením prírody a inými environmentálnymi dôsledkami nezodpovednej ľudskej činnosti.

Slovensko nikomu nevyhlásilo vojnu, ani nás nikto nenapadol a predsa by sa z verejnej diskusie mohlo zdať, že sme vo vojne.

Tomáš Profant poukazuje na možnú zmenu v cieľoch udržateľného rozvoja vo vzťahu k doterajšiemu prevládajúcemu európskemu rasizmu voči zvyšku sveta.

Univerzity, tradičné bašty slobodného myslenia, tvorivého akademického ducha a autonómneho intelektu sa stali obeťou trójskeho koňa konformity. Esej Martina Makaru z Konventu akademických senátov 2019.