Rozprávajme sa o vplyve bohatých na politiku. Je v poriadku, ak zásadný vplyv na tvorbu legislatívy a fungovanie spoločnosti majú tí, ktorí si tento vplyv vedia zaplatiť?
V posledných dňoch sa vo verejnej diskusii častejšie pretriasa vplyv finančnej skupiny PENTA na rôzne udalosti na Slovensku. Pri staršom obvinení, že PENTA ovplyvňovala rozhodnutia politikov môžeme už dnes, na základe uniknutých dokumentov „Gorila“ povedať, že správanie tejto finančnej skupiny bolo minimálne neštandardné – veď uvidíme, čo ukážu zhabané trezorové nahrávky. Pevne verme v schopnosti policajných vyšetrovateľov.
Možno konečne dozrel čas, aby sme hovorili o vplyve bohatých na spoločnosť – v aktuálnom newspeaku sa im hovorí oligarchovia.
Najmä v poslednom čase, ohľadom platieb majiteľov Esetu smerom k politikom, sme sa veľa napočúvali o tom, ako tu máme zlých a dobrých oligarchov. Existujú však dobrí oligarchovia?
Kto určí, kto je dobrý a kto zlý? Kto určí, či stotisíce investované do politiky, alebo verejnej diskusie sú dobré či zlé, keď reč peňazí je a vždy bude silnejšia ako napríklad záujmy stotisícov chudobných.
Na jednej strane je logické, že bohatí ľudia sa snažia ovplyvňovať spoločnosť, verejne politiky, ale aj spoločenské debaty na rôzne témy, no ich schopnosť niečo ovplyvniť záleží aj na tom, aké pravidlá im nastavíme.
Kochovci aj Gorila
Najznámejším celosvetovým oligarchom v našich končinách je, samozrejme, George Soros, ktorý je vnímaný kontroverzne, rovnako ako kontroverzné je jeho podnikanie a pôvod majetku.
Na Slovensku sa len málo hovorí o oligarchoch z rodiny Kochovcov, ktorých peniaze a vplyv možno vystopovať aj u nás. A pri porovnaní vplyvu Sorosa a Kochovcov by sme sa možno aj mohli úspešne pohádať, kto z nich má väčší, pozitívnejší či negatívnejší vplyv.
Oligarchov so svojimi vlastnými záujmami sme mali a máme aj na Slovensku. O tých, ktorí skryto i transparentne financujú rôzne politické strany, sa buď šepká, alebo jasne vie. Napríklad, v spise Gorila je takýto vplyv jasne zachytený.
Vplyv na verejnú diskusiu
Menej poznaným je vplyv oligarchov na spoločnosť prostredníctvom rôznych frontových organizácií. Frontové organizácie sú formálne nezávislé organizácie, ktoré však plnia zadania sponzorov alebo s nimi žijú v symbióze.
Asi najznámejším príkladom na Slovensku je asi médiami najcitovanejší INESS. Hoci sa občianske združenie INESS prezentuje ako „nezávislé, neštátne a nepolitické“, toto svoje tvrdenie samo úspešne spochybňuje tým, že je dlhodobo málo transparentné vo veci svojho financovania.
Na problematiku netransparentnosti financovania rôznych think-tankov upozorňovali už v roku 2007 aj Gabriel Šípoš a Martin Dubéci z Transparency International, tesne pred nimi sa na personálne i finančné prepojenie finančníkov a INESS pozrel aj dnes nebohý Martin Filko a tejto téme sa venoval aj Filip Obradovič v Trende, ktorý hovorí, že transparentné zverejňovanie financovania think tanku INEKO je výnimočné.
Gabriel Šípoš a Martin Dubéci: Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách?
Martin Filko: Nepriznané pozadie niektorých ekonomických expertov
Filip Obradovič: Kto financuje think tanky?
Pred dvoma rokmi sa zase na sociálnej sieti pustil ekonóm Tomáš Meravý (vtedy z M. E. S. A. 10) do šéfa jedného think-tanku s tým, aby bol radšej ticho, pretože „vzhľadom na prepojenie“ by mal radšej mlčať a nie venovať sa téme, keďže sa nachádza v konflikte záujmov.
V náznakoch vieme, že dôležitým donorom INESS je nadácia Penta a zamestnávateľské organizácie. V začiatkoch ich fungovania dokonca INESS viedol spoločník Penty.
Samotné financovanie z týchto zdrojov by nemuselo byť vnímané ako problém, no z hľadiska toho, že sa v INESS dlhodobo angažujú v problematike trhu práce, verejných politík, financií i zdravotníctva, tak ich tieto finančné zdroje stavajú do silného konfliktu záujmov.
V súčasnosti, keď sa transparentnosť stáva základnou požiadavkou vo všetkých sférach života, je zatajovanie pôvodu finančných zdrojov nielen podozrivé, ale predovšetkým neetické.
Keď už sa média venujú téme vplyvu PENTY na spoločnosť, mali by sa pozrieť nielen na samotnú finančnú skupinu, ale aj na ich frontové organizácie a nedávať im taký luxusný priestor, prípadne jasne uviesť, že analytici týchto organizácií sú pravdepodobne v konflikte záujmov. Problémom, ktorý INESS reprezentuje, je nielen netransparetnosť, ale aj ideologická zaujatosť, na ktorú prednedávnom upozornil Martin Dubéci, kritikou ich projektu „Cena štátu“, ktorý síce vystavuje akýsi bloček za prevádzku spoločnosti, ale nedokáže odpovedať na otázku, či jednotlivé položky sú priveľké, alebo primalé.
Martin Dubéci: Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku
Rovnakým problémom sú aj zavádzania a dezinterpretácie vedeckých prác analytikom INESS, ktorý sa venuje trhu práce. Ale aby sme neostali len pri jedinom think-tanku, u ktorého sa podarilo odhaliť aspoň niečo, podobné riziko netransparentnosti a presadzovania skrytých záujmov je problémom u asi všetkých, ktoré sa inak tvária veľmi nezávislo, ako Nadácia F. A. Hayeka, M.E.S.A 10, Inštitút pre verejne otázky, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a podobne.
Ján Košč: Ako sa seriózne tváriaci ekonomický analytik dopúšťa klamstiev
Bohatí majú stále výhodu
Penta určite nie je jediná, kto sa snaží vplývať na verejnú diskusiu aj chod politiky. Mohli by sme menovať ďalšie finančné skupiny i jednotlivcov. Otázkou ostáva, či chceme, aby zásadný vplyv, či už skrytý, alebo transparentný, na fungovanie spoločnosti mali bohatí?
Je v poriadku, že v politike majú šancu na úspech len tí, ktorí vrazia do marketingu státisíce eúr? Je v poriadku, ak zásadný vplyv na tvorbu legislatívy a fungovanie spoločnosti majú tí, ktorí si tento vplyv vedia zaplatiť?
Možno nastal konečne čas na verejnú diskusiu aj na tému, či chceme, aby spoločnosť z pozadia riadili oligarchovia, bez ohľadu na to, či ich budeme nazývať dobrými, alebo zlými.
Skrátená verzia tohto článku vyšla v denníku SME.
