Nie je i dnes veľa neopodstatnených rozhodnutí a nariadení vlády, parlamentu, ktoré znižujú životnú úroveň a zvyšujú napätie a neistotu? Môže byť takýto politický systém spravodlivý?

Ako Marvel propaguje kritickú perspektívu v otázke počtu ľudí na našej planéte? O Malthusovi a filme Avengers: Nekonečná vojna píše Tomáš Profant

Je v našej spoločnosti možné legitímne verejne hovoriť o rovnostárskej povahe minulého režimu? Rok 89 je často mainstreamom prezentovaný ako mytologický zlom, v ktorom dobro dokázalo navždy poraziť zlo. Realita však nie je čiernobiela, ale omnoho farebnejšia…

Taký obyčajný deň za socializmu Deň ako deň, len málo sa líšil jeden od druhého, a…

Ako vyzeral najväčší štrajk v dejinách kapitalizmu? O historických udalostiach z mája 1968 vo Francúzsku píše Peter Takáč.

Pani Helena pokračuje v opise sviatkov za socializmu.

Marek Pavlík vo svojom texte porovnáva poetiku dvoch priestorov – trhoviska a domu.

„Dnes pri popise vysávania veľkej väčšiny tohoto sveta nestačí hovoriť o útlaku a kapitalizme.“ Súčasný svet stojí čím ďalej tým viac pod klembou „pax americana“, neotrasiteľným ekonomickým, politickým a imperiálnym hegemónom v podobe Spojených štátov. O tom, ako by mala vyzerať atiimperiálna kresťanská spiritualita, píše jezuitský kňaz a teológ Jon Sobrino v článku, ktorého preklad bol uverejnený v dvojtýždenníku A2.

Tento článok zhŕňa práve to, čo je na marxistickom hnutí už storočie najväčším problémom: jeho záťaž na scholastike – ako v minulom režime, aj dnes vedieme len teoretické debaty a Marxa len citujeme, veľmi zriedkavo interpretujeme, už vôbec ho nerozvíjame a neaplikujeme na najnovší vývoj.

Slávenie socialistických sviatkov Oslavy februárového víťazstva Víťazný február ako socialistický sviatok sa od februára 1948, t.…

Máloktoré číslo tak ovplyvňuje konanie vlád ako hrubý domáci produkt. Je dôkazom údajnej prosperity a úspešnosti…

„Marx kapitál nezužuje na peniaze, trh či stroje, s ktorými si ho zvykneme spájať, jeho podmienku predstavuje druhý človek nútený dobrovoľne predávať sám seba.“

Michaela Pašteková píše, prečo umenie môže napomôcť v občianskych v občianskych protestoch.

Pani Helena spomína na emigráciu svojej kolegyne a aj na to, aké komplikované bolo posielanie balíkov z Ameriky.

Reflexia výstavy k 100. výročiu vzniku ČSR.