Vážení čitatelia,
prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
Redakcia
—
Už sa stalo takmer pravidlom, že každý rok od jari do jesene v témach sociálnych a ekonomických púta mediálnu pozornosť najmä minimálna mzda. Vyšší záujem médií je pochopiteľný, keďže problém minimálnej mzdy v sebe ukrýva potenciál konfliktu najmä medzi odbormi a zamestnávateľmi, keďže ich pohľad a záujmy v tejto téme je, prirodzene, diametrálne odlišný. Diskusie tento rok boli ešte okorenené sporom medzi odbormi a ministrom práce o zachovanie automatu na jej výpočet stanovenom v zákone o minimálnej mzde a spôsobom, ako k tejto otázke minister v rokovaniach so sociálnymi partnermi pristupovalp. Nie je však cieľom tohto príspevku popis a analýza uvedeného sporu, ktorý pretrváva a má širší kontext, ale skôr úvaha nad dôležitosťou inštitútu minimálnej mzdy. Vyjednávanie o minimálnej mzde v roku 2020 bolo zasadené do špecifických sociálnych, ekonomických a politických podmienok zásadne ovplyvnených pandemickou situáciou. Skúsme sa však zamyslieť, prečo by mala minimálna mzda vôbec rásť, prečo by mala vôbec existovať?
I keď má inštitút minimálnej mzdy a jej zvyšovania množstvo odporcov najmä z prostredia zamestnávateľov a fanúšikov neoliberálnej ideológie hlásajúcej „menej štátu, menej regulácie“, v ekonomickom a sociálnom kontexte napĺňa niekoľko významných funkcií. V prvom rade je to ochranná a motivačná funkcia, keďže zamestnancovi garantuje minimálny príjem, a tým vytvára istú záchrannú sieť, cez ktorú by nemal prepadnúť do pasce chudoby. Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi za vykonanú prácu, a súčasne sa považuje za minimálny štandard, ktorý by mal zamestnancovi zabezpečiť primerané životné podmienky. Výška minimálnej mzdy tak predstavuje akúsi najnižšiu hranicu, od ktorej by sa mali odvíjať mzdy v národnom hospodárstve danej krajiny. Predstavuje hranicu, pod ktorú by príjem zamestnanca nemal klesnúť. Samozrejme, v tomto kontexte je dôležité hovoriť aj o výške minimálnej mzdy nie len v absolútnom vyjadrení, ale aj v parite kúpnej sily. To znamená, čo si jej poberateľ môže za ňu kúpiť a či jej suma dokáže skutočne zabezpečiť dôstojný život jednotlivcovi (nie to ešte rodine), tak ako to Slovensku dlhodobo odporúča Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva OSN. Aj z toho dôvodu odbory na Slovensku niekoľko rokov požadovali stanovenie minimálnej mzdy ako 60 % priemernej mzdy, až sa to v roku 2019 podarilo aj legislatívne presadiť.
Bez existencie vyššie uvedenej garancie hrozí riziko generovania pracujúcej chudoby a jej závislosti na sociálnom systéme. Čím je minimálna mzda vyššia, tým je zamestnanec viac motivovaný pracovať a preferovať zamestnanie pred poberaním rôznych sociálnych dávok, čo má dopady aj na celkový systém sociálnej ochrany a zabezpečenia. Minimálna mzda eliminuje rast šedej ekonomiky a čiernej práce, či vyplácanie istej časti odmeny zamestnancovi takzvane „na ruku“. Rastúce mzdy majú multiplikačný a stimulačný efekt, podporujú dynamiku spotreby, čo sa pozitívne prejavuje aj v príjmoch štátneho rozpočtu ako aj samospráv, ale aj v raste tržieb podnikateľského sektora. Zároveň rast minimálnej mzdy podnecuje celkový rast platov (vo verejnom a štátnom sektore) a miezd. Má taktiež významnú homogenizačnú a konvergenčnú funkciu, čo znamená, že prispieva k znižovaniu sociálnych nerovností a mzdových rozdielov v regionálnom a európskom ponímaní.
Čím je minimálna mzda vyššia, tým je zamestnanec viac motivovaný pracovať a preferovať zamestnanie pred poberaním rôznych sociálnych dávok, čo má dopady aj na celkový systém sociálnej ochrany a zabezpečenia. Minimálna mzda eliminuje rast šedej ekonomiky a čiernej práce, či vyplácanie istej časti odmeny zamestnancovi takzvane „na ruku“. Rastúce mzdy majú multiplikačný a stimulačný efekt, podporujú dynamiku spotreby, čo sa pozitívne prejavuje aj v príjmoch štátneho rozpočtu ako aj samospráv, ale aj v raste tržieb podnikateľského sektora.
Zamestnávatelia často argumentujú hrozbou prepúšťania a zvyšovania nezamestnanosti v prípade, ak sa bude zvyšovať minimálna mzda alebo sa bude vytvárať tlak na rast miezd. Posledné roky boli dôkazom toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Nezamestnanosť v ostatných rokoch klesala až na historické minimá. Jej súčasný nárast súvisí s pandemickou krízou majúcou negatívne dosahy na mnohých zamestnávateľov a živnostníkov, ktorí boli nútení obmedziť alebo úplne ukončiť svoju činnosť a prepustiť zamestnancov. Riešením však určite nebude a nie je tlak na zmrazovanie či znižovanie miezd, ale najmä dostatočné a rýchle kompenzačné a stimulačné opatrenia zo strany štátu.
Môžeme predpokladať, že stimulovaním kúpnej sily obyvateľstva sa stimuluje ekonomika, zvyšujú sa tržby, čím sa vytvára predpoklad pre ďalší rast platov či zvyšovanie zamestnanosti. Ďalšou argumentáciou zamestnávateľov je, že ak sa ekonomike darí, ešte to neznamená, že sa jej bude dariť aj v perspektíve niekoľkých rokov. Pri takejto logike by sa mzdy nezvyšovali nikdy, lebo ak sa ekonomike nedarí, nie je dôvod na zvyšovanie platov, ak sa jej darí, netreba zvyšovať platy a mzdy, lebo je potrebné počkať na časy, kedy sa jej opäť dariť nebude. Toto potom vytvára akýsi začarovaný kruh nezvyšovania miezd. Rast disponibilného príjmu podporuje zvyšovanie dynamiky spotreby, pričom v posledných rokoch domácnosti viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu HDP. Ak budú ľudia zarábať viac, stúpne aj dopyt po miestnych službách, čo významne stabilizuje zamestnanosť práve v ekonomicky ťažších obdobiach. Bez väčšej kúpyschopnosti domácností, na ktorej stojí a padá dopyt po základných službách a remeslách, majú zároveň problém prežiť aj mnohí živnostníci alebo malé firmy.
Ďalšou argumentáciou z prostredia odporcov minimálnej mzdy je poukazovanie na jej likvidačný charakter pre niektoré odvetvia, napríklad textilný alebo obuvnícky priemysel. Tento problém je potrebné vnímať v kontexte globálnej ekonomiky. Udržateľnosť a konkurencieschopnosť takýchto odvetví nemôže byť postavená na minimalizácii (zrušení) sociálnych štandardov tak, aby mohli konkurovať sociálnymi a právnymi štandardami napríklad východoázijských krajín. Akú mzdu by potom mali dostávať zamestnanci týchto odvetví?! A aká by bola ich sociálna situácia?! Aké by boli spoločenské a ekonomické dopady generovania pracujúcich chudobných?!
Pre niektorých zamestnancov nie je možno minimálna mzda úplne zaujímavou témou, keďže sa ich príjem pohybuje nad jej úrovňou. Na Slovensku minimálnu mzdu poberá zhruba každý desiaty zamestnanec. V podmienkach Slovenska je však minimálna mzda určujúcou veličinou aj pre ďalšie oblasti odmeňovania. Od výšky minimálnej mzdy sa odvíjajú mzdové zvýhodnenia (príplatky) za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci. Tak isto je určujúca pre šesť stupňov náročnosti práce definovaných v Zákonníku práce. Jednotlivé stupne sú vyjadrené ako násobok minimálnej mzdy a zodpovedajúceho koeficientu v rozpätí od 1,0 do 2,0. A tu narážame na zásadné problémy, ktoré sa dotknú viac ako 1,2 milióna zamestnancov v roku 2021. Ak by bolo dodržané ustanovenie o „automatickom“ výpočte minimálnej mzdy podľa príslušného zákona v prípade nedohody odborov a zamestnávateľov, a to ako 60% priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, výška minimálnej mzdy v roku 2021 by bola 656 eur. Dohoda ministra práce so zamestnávateľmi s vylúčením zástupcov zamestnancov o minimálnej mzde však obsahuje, že minimálna mzda pre rok 2021 bude vo výške 623 eur, a teda zmenu automatického výpočtu minimálnej mzdy zo 60 % na 57 % priemernej mzdy. Príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci (doteraz naviazané na minimálnu mzdu v % vyjadrení) budú stanovené v absolútnom vyjadrení a ich ďalší rast bude po roku 2021 zmrazený. Tzv. minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce budú zmrazené na úroveň roka 2020 a zvýšené len o paušál 43 eur pre každý stupeň. V praxi to bude znamenať, že pracovníci s minimálnou mzdou začnú svojou mzdou dobiehať pracovníkov s kvalifikáciou, zodpovednosťou a vyššou náročnosťou práce a rozpätie medzi jednotlivými stupňami sa zmenší. Dotkne sa to najviac zamestnancov vykonávajúcich remeselné práce, rôzne odborné práce s určitým stupňom samostatnosti, zložitejšie špecializované práce (technici a odborní pracovníci, administratívni pracovníci, kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, operátori a montéri strojov a zariadení v podnikoch, kde sa nedosahujú nadštandardné zárobky). Tým sa postupne stráca spravodlivosť v odmeňovaní a veľkí zamestnávatelia ušetria. Veľkí zamestnávatelia totiž minimálnu mzdu neplatia, sami priznali, že ich minimálna mzda až tak nezaujíma, neprekáža im jej samotná výška. Ale neustále volali po zmrazení príplatkov a zrušení prípadne zmrazení minimálnych mzdových nárokov. Úprava minimálnej mzdy pre rok 2021 so všetkými jej konzekvenciami je teda ústretová najmä voči nim, nie voči zamestnancom.
Ilustrácia: Julián Bosák ml.
Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!
Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/
Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
