Kapitalizmus nefunguje. Ale ako by vyzeral životaschopný socialistický systém?

Kritiky zlyhaní kapitalizmu majú väčšiu silu, ak si dokážeme predstaviť alternatívu. Takto by mohla vyzerať životaschopná socialistická spoločnosť. Text Bena Burgisa z magazínu Jacobin preložil Peter Takáč.

„Socializmus“ je tak trochu neurčitý pojem. V kapitalizme nie sú firmy v rukách pracujúcich ani spoločnosti ako celku, ale skôr samostatnej triedy vlastníkov. Títo kapitalisti rozhodujú o tom, čo sa vyprodukuje, ako sa vyprodukuje a ako rozdeliť zisky. Socialisti všetkých príchutí to chcú zmeniť. Slogan Michaela Walzera zachytáva tento impulz dobre – „O tom, čo sa týka všetkých, by mali rozhodnúť všetci.“

Čo to však v praxi znamená?

Je ľahké prezentovať obraz socializmu, ktorý je príťažlivý a veľmi neurčitý. V rámci kapitalizmu prijíma kľúčové ekonomické rozhodnutia hŕstka vlastníkov. A mnoho ekonomických výsledkov ani neodráža preferencie žiadneho jednotlivého kapitalistu. Namiesto toho pochádzajú z chaotických požiadaviek trhovej konkurencie.

Je preto prirodzené, že socialisti sa pozerajú na oba tieto aspekty súčasného stavu a hovoria, že ich zvrátia. Ak je súčasný systém nedemokratický a neplánovaný, socialisti tvrdia, že podporujeme „demokratické plánovanie“. Ak súčasný systém často nedokáže naplniť dôležité potreby, povieme, že podporujeme „výrobu organizovanú podľa ľudských potrieb“.

Dá sa ľahko povedať, že z takého systému by vyplynuli dobré dlhodobé výsledky. Medzi sloganmi o vlastnostiach, ktoré by sme chceli, aby alternatívny systém mal k dispozícii, a konkrétnym zdôvodnením, ako by to fungovalo, je však obrovská priepasť – najmä ak chceme presvedčiť skeptických progresívcov, že by takýto systém vôbec mohol fungovať.

Mnohým kapitalistickým demokraciám sa podarilo plánovať aspoň niektoré sektory hospodárstva mimo trhu. Britská národná zdravotná služba (NHS) je toho zrejmým príkladom. Nie je to dokonalé, ale aj po desaťročiach, kedy konzervatívna vláda podkopávala túto službu, NHS naďalej poskytuje oveľa lepšie výsledky ako zdravotný systém amerického trhu. História pokusov komunistických vlád o plánovanie celého hospodárstva bola však oveľa menej inšpirujúca.

Takéto systémy boli úspešné pri rýchlej industrializácii, ale oveľa horšie pri zapĺňaní obchodov s potravinami výrobkami, ktoré si ľudia chcú kúpiť, a rozšírená nespokojnosť spôsobená týmito zlyhaniami bola hlavným faktorom kolapsu štátneho socializmu.

Dá sa ľahko povedať, že to, čo obhajujeme ako demokratickí socialisti, sa zásadne líši od sovietskeho modelu, je však ťažšie vysvetliť, prečo by tento rozdiel mal odlišný dopad pri týchto konkrétnych problémoch. Keby sa v základných štruktúrach sovietskeho systému zaviedla sloboda slova, pluralitné voľby, aby bol vedúci ústredného plánovacieho úradu, Gosplan, vymenovaný akoukoľvek stranou, ktorá má parlamentnú väčšinu, určite by to odvrátilo krutosti, ako je hladomor Ukrajiny. Mohlo by to však prispieť k zlepšeniu systému pri efektívnej koordinácii výroby so spotrebiteľskými potrebami pracujúcich?

Môžeme povedať, že chceme skôr radikálne demokratické a decentralizované plánovanie ako plánovanie zhora nadol, ale zváženie toho, ako by to vyzeralo, by mohlo viesť k tomu, že socializmus by bol pre bežných ľudí ešte menej atraktívny. Málokto z nás chce stráviť hodiny voľného času na stretnutiach. Môžeme sa držať nádeje, že technologický vývoj nám umožní preniesť určitú časť záťaže na počítače, ale naozaj chceme odložiť prechod k socializmu, až kým nebudú situácia závisieť už len od nás? Alebo sa len ubezpečíme, že problémy s výpočtom sa vyriešia v čase, keď budeme pripravení prejsť za kapitalizmus?

Oveľa viac podložený prístup vychádza z uvedomenia, že musíme aspoň začať tým, čo sa často nazýva „trhový socializmus“. To neznamená formu socializmu, kde trhy dominujú vo všetkých odvetviach hospodárstva, ale taký, v ktorom aspoň veľká časť hospodárskych transakcií naďalej zahŕňa trhové transakcie medzi firmami pod kontrolou pracujúcich. „Vedúce výšiny“ hospodárstva – vezmite si, napríklad, finančný sektor alebo energetické spoločnosti – sa môžu úplne vyňať z trhu. Rovnako tak aj dôležité služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelanie. Zvyšný „súkromný“ sektor môže byť tvorený družstevnými firmami.

V tomto scenári by rast štátneho sektora na jednej strane a prechod zostávajúcich firiem zo súkromného sektora pod kontrolu pracujúcich na druhej strane úplne vytlačili kapitalistickú triedu. Možno sa v budúcnosti môžu uskutočniť ešte radikálnejšie zmeny. Zmyslom realistických vízií socializmu nie je ukončiť niekoho utopické predstavy, ale umožniť predstavivosť tým, ktorí si v súčasnosti nedokážu predstaviť nič iné ako kapitalizmus.

Medzitým by sa v práve opísanom systéme „päť minút po kapitalizme“ odstránili mnohé nežiaduce vlastnosti starého systému. Podobne ako v prípade existujúcich družstiev pracujúcich, ako napríklad korporácie Mondragon v Španielsku, by manažéri stále existovali. Jednoducho by boli volení a demokraticky sa zodpovedali pracovnej sile.

Najlepšie zo všetkého je, že táto realistická vízia socializmu nepredstavuje skok do neznáma. NHS existuje. Štátne banky existujú v rôznych krajinách. Existujú úspešné družstvá pracujúcich. Všetky tieto prvky boli úspešne testované vo verzii beta za kapitalizmu.

Je to len otázka ich spojenia do rámca, ktorý môže priniesť väčšiu ekonomickú prosperitu a ekonomickú demokraciu miliardám ľudí na celom svete.

Autor foto: John Englart. Zdroj: Flickr.

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.