Kultúra

V duchovnej oblasti, kam sa jazyk radí, predstavuje taký poklad národnej kultúry, že ho nie je možné peňažne ani nijako inak vôbec vyčísliť.

Paleontológia dokladá, že evolúcia ľudských anatomických znakov nepokročila už aspoň 160 000 rokov. Evolučná psychológia dômyselne objavuje atavizmy životného štýlu lovcov-zberačov. Bioinformatika odhaľuje vysokú mieru podobnosti genómov človeka a ľudoopov. Biológia však na evolúciu človeka v posledných povedzme 40 000 rokoch – zrod spirituality, kultúry a religiozity – rezignuje. Je Dawkinsova memetika jedinou oprávnenou odpoveďou na otázku po kultúrnej evolúcii? O dvoch posledných publikáciách z jednej edície teoretického biológa Antona Markoša píše Eva Schwardy.

V Banskej Bystrici sa vraj hovorí, že civilizácia sa končí v Brezne. Západ za Štrasburgom. Ázia sa zasa začína za Viedňou a vidiek za Bratislavou. Alebo za telgártskym tunelom. Alebo za Braniskom a Soroškou. Civilizačných hraníc sa dá namaľovať mnoho. Katarína Kucbelová napísala knihu nielen o vzťahoch medzi centrom a perifériou, ale aj o folklóre, tradícii, súčasných spoločenských problémoch a životných scenároch, ktoré sa nikdy nezrealizovali. O knihe Čepiec píše Martin Makara.

Jazyk a spôsob, akým ho používame, vplývajú na to, ako rozumieme svetu – a teda aj na to, ako sa v ňom správame. Oboje si zaiste zaslúži našu kritickú pozornosť. To však neznamená, že slovenčinu musíme dať pod zámku noriem: spoľahlivo ju takto používateľom odcudzíme. Na názor Evy Maliti Fraňovej z denníka Pravda reaguje Martin Makara.

Suverenita je v eurozóne pochybná záležitosť. Varoufakisovych Dospelákov v miestnosti recenzuje Tomáš Profant.

Chlapci zo skupiny Kontrapunkt sa vo svojej tvorbe venujú zvyšovaniu environmentálneho povedomia svojich poslucháčov a motivujú mladých ľudí brať budúcnosť Zeme vážne.

Martin Beličák prináša recenziu na dielo nórskeho autora v paralelách hľadania „zmyslu“ v časoch karantény.

Martin Makara sa vo svojom texte vracia k Sviatku práce, približuje jeho dejiny aj zmysel pre súčasnosť v roku 130. výročia založenia prvomájovej tradície.

Výber 40 pozoruhodných filmov rozličných režisérov, období a tém, ktoré sa na vec dívajú ľavicovou optikou.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo sa s ĽSNS bude diať ďalej, nám môže byť nápomocná prednáška Aspekty nového pravicového radikalizmu. Uskutočnila sa v apríli 1967 na Viedenskej univerzite a viedol ju legendárny nemecký filozof a sociológ Theodor W. Adorno.

V situácii, kedy je umenie v karanténe sa otvára priestor pre „záložných umelcov“.

Ivana Komanická píše o udeľovaní Ceny Oskára Čepana, ktorá je slovenskou obdobou českej Ceny Jindřicha Chalupeckého a býva každoročne udeľovaná umelcovi alebo umelkyni do 39 rokov. Tohtoročná výstava predstavujúca päticu finalistov sa zaštiťuje témou spolupráce, hoci ich v skutočnosti možno viac spojuje tieseň.

„Pred všetkým na svete sa možno chrániť, pred ohňom, búrkou, mrazom, záplavami, ba takmer pred všetkými…

Ako je možné, že majetková a príjmová nerovnosť sa vo svete neustále zväčšuje, vysvetľuje vo svojom najnovšom slovenskom preklade knihy Rekviem za americký sen Noam Chomsky. Jej recenziu prináša Martina Makara.

Teológia oslobodenia, ktorá má svoj pôvod v Latinskej Amerike, sa neuspokojila s prísľubom raja na druhom svete, ale stala sa aktívnou súčasťou politického boja za oslobodenie neprivilegovaných, slabých a nemajetných, čím sa vrátila ku koreňom kresťanstva. O stále málo známom pokrokovom prúde kresťanskej teológie píše lilian Calles Bargerová v preklade Martina Makaru.

List Gustávovi Husákovi, ktorý vznikol z pera Václava Havla v roku 1975, obletel svetové tlačové agentúry a pri 30. výročí Nežnej revolúcie sa vrátil do pozornosti verejnosti v netradičnom scénickom šate na doskách košického Štátneho divadla. Striedmy a podmanivý vizuál propagačných materiálov predstavenia a samotné divadelné spracovanie predlohy sa rozchádzajú: nie však k prospechu inscenácie. O novinke košickej Malej scény ŠD píše Martin Makara.

Keď hovoríme o textoch k 30. výročiu Novembra, popri prevahe hlušiny sa vyskytlo aj niekoľko príspevkov, ktoré vynikli buďto zvláštnou nápaditosťou alebo mimoriadnou plochosťou. Do verejnej diskusie už tradične vstúpil aj Fedor Gál, tentokrát v úlohe zostavovateľa zbierky osobných spomienkových textov, ktoré napísali účastníci Novembra. Kritická odozva, ktorej sa publikácii dostalo, má svoje opodstatnenie. Publikáciu Mojich tridsať rokov reflektuje Martin Makara.

V adventnom období prinášame preklad klasickej prednášky Tonyho Benna o revolučne spoločenskom rozmere kresťanského učenia. Z britského magazínu Tribune prekladá Martin Makara.

Mladá Švédka Greta Thunbergová sa za posledný rok stala najvýraznejšou tvárou globálneho boja za klimatickú spravodlivosť. Známa je svojimi emocionálnymi prejavmi, ktoré predniesla o. i. na významných svetových fórach pred globálnymi lídrami s najväčšou zodpovednosťou za možnú zmenu v prístupe k našej planéte. Súbor jej rečí v knižnom vydaní slovenským čitateľom pohotovo sprostredkovala banskobystrická Literárna bašta a hoci ide o záslužný počin, výsledok mohol byť komplexnejší. O titule Zmena je v nás dnes píše Martin Makara.

Rozhovor s umelcom Jirkom Skálou o klasickej neplatenej práci aj o neplatenej práci na internete viedla Ivana Komanická.