Príroda

Označovať totiž za extrémistov ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania práv garantovaných v platnej ústave, medzi ktoré patrí aj „právo na priaznivé životné prostredie“ (čl. 44, ods. 1), je prinajmenšom zvláštne.

Slovo “demokrat” sa z diskvalifikujúceho konceptu po Francúzskej revolúcii premenil za niekoľko desaťročí na úroveň nevyhnutného volebného argumentu. Privlastnený zo všetkých strán bol koncept vyprázdnený od svojho skutočného významu a napokon celkom utopený v politických rečiach. Môžeme sa obávať, že ochranu prírody, roztrhanú v prehanných sľuboch komunálnych volieb 2020, bude čakať rovnaký osud.

Ako pristúpiť k leteckej doprave na Slovensku z hľadiska udržateľnosti dopravy? A prečo sa doprave, obzvlášť leteckej nevenujú environmentálne hnutia na Slovensku? V Európe priame emisie z leteckej doprave predstavujú 3 %. Toto číslo nevyzerá ako naliehavý problém, je však veľmi zavádzajúce.

Na ľavici sa vedia kritická diskusia o neraste. Sumarizuje ju Tomáš Profant.

Paleontológia dokladá, že evolúcia ľudských anatomických znakov nepokročila už aspoň 160 000 rokov. Evolučná psychológia dômyselne objavuje atavizmy životného štýlu lovcov-zberačov. Bioinformatika odhaľuje vysokú mieru podobnosti genómov človeka a ľudoopov. Biológia však na evolúciu človeka v posledných povedzme 40 000 rokoch – zrod spirituality, kultúry a religiozity – rezignuje. Je Dawkinsova memetika jedinou oprávnenou odpoveďou na otázku po kultúrnej evolúcii? O dvoch posledných publikáciách z jednej edície teoretického biológa Antona Markoša píše Eva Schwardy.

Namiesto sociálneho hnutia dnes máme mimovládky, ktoré sa zodpovedajú najmä svojim donorom.

Nový slovenský premiér sa ešte ani poriadne neujal funkcie a už teatrálne vyhlasoval, že milióny eur za rýchlotesty išli do Dunaja. Nevadilo mu ale súhlasiť s vyhodením takmer dvoch miliárd eúr na nákup 14 bojových lietadiel, ktorý ešte ako opozičný kverulant hlasno kritizoval.

Koronavírus nie je čínskym vírusom, ako sugeruje nahý kráľ Donald Trump. Týka sa nás – našho spôsobu života a toho, čo sme na planéte spôsobili.

Ak hlavné hospodárske oblasti globálne prepojeného sveta reštartujú ekonomiku podobným spôsobom ako pred desiatimi rokmi a ak značnú časť krízových peňazí opäť získa biznis spojený s využívaním fosílnych zdrojov, potom výstrahu v podobe koronavírusovej pandémie nepochopili a neuchopili správne.

Keď koronavírus pominie, poproste politikov, aby ešte nevypínali pud sebazáchovy, budeme ho potrebovať. Budeme s takou naliehavosťou, s akou riešime pandémiu, pristupovať aj ku globálnemu otepľovaniu a jeho dopadom? Aj na tieto témy sa Michael Augustín zhováral so svojím špeciálnym hosťom – Lukášom Likavčanom.

Martin Beličák sa dnes pre Pole zamýšľa nad poučením sa z Korony pre ľudstvo.

Peter Daubner sa zamýšľa nad aktuálnou globálnou katastrofou vo forme pandémie vo forme nového koronavírusu a jej dôsledkoch na globálnu priemyselnú civilizáciu. Jeho prognóza je pesimistická. Súčasná pandémia je, podľa jeho slov, novou existenčnou hrozbou a pre ľudstvo ako biologický druh a zároveň najväčšou globálnou výzvou, ktorej ako ľudská civilizácia v súčasnosti čelíme.

Americký ekologický aktivista tvrdí, že demokracie je jediný systém, který má šanci vyřešit klimatickou krizi. Musíme se však začít angažovat: sám už byl osmkrát zavřený za občanskou neposlušnost.

„Když se radikalita s erudovaností a schopností nadchnout lidi snoubí v jedné organizaci, je to skvělé, ale úplně nejdůležitější je, když je takto dobře namícháno ekologické hnutí jako celek,“ píše doterajší riaditeľ Hnutí DUHA.

„Pred všetkým na svete sa možno chrániť, pred ohňom, búrkou, mrazom, záplavami, ba takmer pred všetkými…

Keby sme sa na to pozreli zo sociálneho hľadiska, tak vo väčšine krajín globálneho juhu niečo ako dôchodok neexistuje, rovnako ako zákaz detskej práce, vďaka ktorej môžme v Európe kupovať lacné výrobky, takže argument, že zavedením uhlíkovej dane alebo zdanením starších áut sa ublíži dôchodcom, obyvateľov mimoeurópskych krajín len utvrdí v tom, že tu hromadne pestujeme to čo Habermas nazval šovinizmom blahobytu.

Po dvadsiatich rokoch vyjednávaní sa konečne podarilo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode so štyrmi krajinami Južnej Ameriky, ktorá by mala byť najväčšou obchodnou dohodou, akú kedy EÚ uzatvorila. V druhej časti reportáže z bruselskej konferencie venovanej dohode medzi EÚ a Mercosurom sa Martin Makara venuje výpadku colných a daňových príjmov, nezamestnanosti a porušovaniu pracovného práva, nerešpektovaniu ľudských práv a demokratických princípov a privilegovaniu investorov.

Po dvadsiatich rokoch vyjednávaní sa konečne podarilo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode so štyrmi krajinami Južnej Ameriky, ktorá by mala byť najväčšou obchodnou dohodou, akú kedy EÚ uzatvorila. V prvej časti reportáže z bruselskej konferencie venovanej dohode medzi EÚ a Mercosurom sa Martin Makara venuje klimatickej kríze, deštrukcii Amazónie, ohrozenej potravinovej bezpečnosti a vytláčaniu drobných poľnohospodárov agrokorporáciami.

Odpoveď môžu dať len konštruktívne diskusie technikov a humanistov, a schopnosť empatie pre odstránenie deštruktívnych noriem správania sa. Dnes píše Martin Beličák.

Dnes píše Martin Beličák: Môžeme sa rozhodnúť mať lyžiarske strediská ako veľké mestá so všetkým ako v naozajstných mestách alebo nechať pôsobiť kolorit prírody, bez ktorej lyžovačka nie je lyžovačkou.