Svet

Po prvom kole francúzskych prezidentských volieb sa rozhoreli vášne, ktoré vyprovokovalo vyhlásenie Jeana-Luca Mélenchona, že odmieta podporiť ktoréhokoľvek z dvoch postupujúcich kandidátov s tým, že výber medzi korporativizmom a šovinizmom nie je jeho voľbou. Neskôr svoje slová zmiernil, keď vo vysielaní TF1 naliehavo svojich voličov žiadal, aby neurobili tú hroznú chybu, že budú hlasovať za Národný front a prirovnal to ku skoku s doskokom v nedohľadne – no ani tentoraz nepodporil Macrona.

Nakrútenie filmu o Janovi Masarykovi je samo o sebe nepochybne odvážne. O to viac, keď sa tvorcovia rozhodli priblížiť…

Z partnerského webu Deník Referendum dnes vyberáme analýzu výsledkov prvého kola prezidentských volieb vo Francúzsku. Největší část hlasů…

Akým spôsobom je možné čeliť aktuálnym politickým výzvam z pozície zelených? Isté je, že ak chceme robiť autentickú zelenú politiku, potrebujeme sa zároveň snažiť o zmenu ekonomického systému. Sára Drahokoupil Vidímová a Josef Šmída z partnerského webu Deník Referendum prinášajú svoje dojmy z tohtoročného marcového kongresu Európskych a svetových zelených, ktorý sa uskutočnil v Liverpoole.

Prípad z brnenskej ulice Markéty Kuncové je najhorším príkladom obchodu s chudobou, ktorý odhaľuje chybne nastavené systémové parametre, ale ukazuje tiež prebúdzajúcu sa občiansku spoločnosť i odvahu sociálne najslabších ľudí čeliť vykorisťovaniu.

Pri príležitosti demonštrácie proti pochodu slovenských fašistov nedávno navštívil Bratislavu výrazný východoeurópsky intelektuál G. M. Tamás. V predvečer protestu s ním Lukáš Likavčan spravil rozhovor o populizme, solidarite, novo vzniknutom maďarskom hnutí Momentum, ľavicovej zrade alebo o možnostiach unikátnej historické skúsenosti východoeurópskej ľavice.

Európa sa v období osvietenstva vydala cestou sekularizácie a postupného odstraňovania náboženského typu uvažovania o sociálnej a politickej realite. Napriek tomu však stále mnoho ľudí pociťuje potrebu po posvätnom – pričom táto túžba často vrcholí v náboženskom fundamentalizme a radikalizme. V európskom kontexte pritom mnohokrát platí, že reakciou na islamský fundamentalizmus sa stáva radikalizácia kresťanstva. Vďaka tomu sa dostávame do bludného kruhu, v ktorom je odpoveďou na jeden typ náboženského fundamentalizmu a radikalizmu radikalizácia druhej strany.

Pred dvoma týždňami Denník N vyšiel so senzačným tvrdením v nadpise, že ako prvý v Únií ideme liečiť s liekom z Kuby, ktorý údajne neprejde našim a ani európskym schvaľovaním. Hoci článok poukazuje na pozitíva nového lieku, je to práve nadpis, ktorý nám ukazuje ideologické mechanizmy pôsobiace v Denníku N.

Ako sa „tradičné médiá“ správajú rovnako, alebo aj horšie ako „konšpiračné médiá“ a ako tento fakt súvisí s existenciou triednej spoločnosti?

Zobrazovanie Izraela ako demokracie zneviditeľňuje vojenskú diktatúru, oslabuje oprávnenú kritiku voči nemu a uľahčuje mu pokračovať v uplatňovaní represívneho režimu, ktorý je príčinou kolobehu zabíjania.

Účelom tohto článku nie je tvrdiť, že ideológia či metódy stalinizmu sa v iných formách etablovali na západe, alebo že neokonzervativizmus bol priamo napojený na trockizmus alebo na iných komunistov. Ide mi o „stalinizmus“ ako nadávku, provokáciu s účelom ukázať, že porovnateľný, ak nie väčší teror sa odohrával na západe práve po skončení stalinistického a maoistického teroru na východe. K detailom antikomunistickej ideológie a terorizmu sa vrátim ešte neskôr.

Malcolm X bol zavraždený pred 52 rokmi, 21. februára 1965.

Globálny návrat náboženstva do verejnej ako aj súkromnej sféry, so sebou prináša mnohé otázky. Jedna z nich smeruje k problému vzťahu kresťanského a ľavicového myslenia. Kresťanská ľavica si so sebou nesie svoje špecifiká, ktoré sa odzrkadľujú v idealizme ducha. Ide o zaujímavú syntézu, v ktorej je ústredným faktorom dôraz na duchovno, spolu s kritikou sociálnej nespravodlivosti. V praxi existuje široké spektrum ľavicovo kresťanských prúdov – pričom otázka pre všetkých ľavicovo orientovaných kresťanov je spoločná: „Aká je v súčasnosti v našom svete nádej na zmenu, záchranu, transformáciu či nové možnosti?“

Kto a ako hovorí verejne o znásilnení? O tom, že hlas obetí sexuálneho násilia môže zmeniť vnímanie aj tam, kde predtým zľahčovanie bavilo spoločnosť, píše izraelská novinárka a filmárka Yael Sherer.

Nasledujúce roky môžeme čakať pritvrdenie v politike Izraela a zhoršenie bezpečnostnej situácie všetkých obyvateľov pod jeho kontrolou. Otvorené spojenectvo medzi Trumpovými Spojenými štátmi a Netanjahuovým Izraelom však môže mnohých prebrať z ilúzie.

Rojava je dôkazom toho, že demokracia môže mať oveľa viac foriem, ako len tú, ktorú poznáme v rámci sveta parlamentných liberálnych demokracií. Práve tá dnes trpí na Slovensku a v Európe obrovským demokratickým deficitom. Možno je preto aj v našich zemepisných šírkach na mieste rozmýšľať nie len o tom, ako zefektívniť súčasný stav našich demokracií, ale aj o tom, aké nové, potenciálne viac participatívne formy by mohli vývojom nabrať.

V Socialistickej strane prežívajúcej existenciálnu krízu môže byť Benoît Hamon prvým impulzom k obrodnému procesu, ktorý stranu vráti o kúsok späť k jej ľavicovým koreňom.

Sú drony len prejavom nových hraníc technologických možností v boji, alebo menia pravidlá boja, vymedzenie bojiska, až po identitu tých, ktorí ich používajú? Zamýšľa sa americká filozofka a kultúrna kritička Laurie L. Calhoun.

O čom svedčí Trumpov úspech a ako súvisí s funkčným obdobím Baracka Obamu? Dá sa napokon na zvolení Trumpa nájsť i niečo pozitívne? V komentári sa zamýšľa Peter Takáč.

Rozpor medzi službou vlasti a morálnou snahou poukázať na defektnú prax zahraničnej politiky USA – aj tak sa dá v krátkosti popísať príbeh, ktorý svojim rozhodnutím zverejniť utajované dokumenty z Iraku a Afganistanu započala Chelsea Meninngová. Peter Jedlička vo svojom komentári pre Deník Referendum píše o pohnútkach, ktoré ju k tomuto činu viedli – ale rovnako o dôsledkoch, ktoré zverejnenie dokumentov prinieslo.