Matovič si vstúpil do svedomia a vzdal sa funkcie ministra financií. Toto je žiaľ iba prvoaprílové oznámenie. Skutočným žartom je až menovanie Matoviča za ministra financií prezidentkou, príznačne – na 1. apríla.
Odhliadnuc od všetkého (dá sa to tak vôbec povedať?), čím sme si s ním za posledný rok prešli – čoho výsledkom je 10.000 mŕtvych na Covid, chaos vo vláde a v krajine, bankroty a nedostatočná podpora – má Igor M. bez akejkoľvek vhodnej odbornosti a s premlčanými trestnými stíhaniami za daňové a účtovné podvody sebareflexiu hodnú toho, aby sa dal po odstúpení z premiérskej stoličky „korunovať“ za ministra financií. Ten má v neposlednom rade vytvárať politiku na predchádzanie finančným podvodom. Navyše, požehnanie k tomu získa z prezidentského paláca? Ako inak, ako skutočný žart, sa dá tento prvoaprílový výstrelok vnímať?
Keď zlodej kričí: Chyťte zlodeja!
Na tomto mieste by sme radi zhrnuli, akých až banálne hlúpych daňových a účtovných – diplomaticky povedané – „optimalizácií“ (alebo rovno na plné ústa: vyšetrovateľom riešených, premlčaných trestných činov) sa Igor M. dopustil počas svojej cesty životom, zavŕšenej dnes v kresle ministra financií. Záverom jeho pochybných eskapád je jeho finančná hra so zmenkami Arca Capital. Zmenkami, nad ktorými visí mimoriadne veľký otáznik, či sa s nimi – už dokonca z pozície premiéra – jednoducho nepriživil na tragédiách tých, ktorí o úspory v nej prišli.
Namiesto vládnej limuzíny mu na finančné podvody stačila aj Fabia
Matovič v účtovníctve svojej živnosti za rok 2004 využil svoju matku, aby vyúčtoval daňové náklady vo výške 63.000 €, aby tak spolu s ňou len služobne údajne najazdil za ten rok spolu 223.000 km – čiže zhruba 600 km denne vrátane víkendov, sviatkov, Vianoc a podobne. Vyplýva to z daňového priznania, ktoré toho roku doložil finančnej správe. Priemerný vodič kamiónu prejazdí okolo 125.000 km, taxikár v Bratislave 100.000 km a jazdec Formule 1 okolo 28.000 km ročne.
Pri daňovej kontrole v roku 2008, ktorej mal predložiť doklady o nákupe pohonných hmôt kľučkoval a opakovane sa vyhýbal doloženiu dokladov, až napokon vyrukoval s potvrdením, že auto využívala jeho matka, a to tak, že on šoféroval a ona sedela vedľa neho, preto žiadané účtovné doklady nemá. Poslanec Matovič to v roku 2017 komentoval: „Toľko som jazdil, že sa bála, aby som nezaspal.“ Daňový úrad pri kontrole konštatoval, že cestovné príkazy na Máriu Matovičovú boli vystavené účelovo.
Pri predaji toho istého auta o 12 rokov neskôr po tom, čo Fabia v roku 2004 najazdila rekordných 223.000 km, ju predal v roku 2016 so zápisom STK so stavom na tachometri 201.000 km.
„Je to pre mňa nová informácia, že malo nejaký iný stav tachometra. Nemám si to ako preveriť,“ reagoval vtedy na obvinenia týkajúce sa nezrovnalostí s používaním auta Matovič.
Vyšetrovateľ NAKA poukazom aj na túto nezrovnalosť nezistil neoprávnenú manipulácii s tachometrom, avšak vyšetrovanie finančného trestného činu zastavil z dôvodu jeho premlčania.
Údajný biely kôň Igora Matoviča Pavol Vandák na topku celej tejto kauzy dodáva: „Keď tvrdí, že behal na Škode Fabia, tak klame. Igor Matovič mal Škodu, ale nie Fabia, ale Octavia.“
Stratené účtovníctvo u babky, bývalej
Len jeden deň (!) pred oznámenou daňovou kontrolou v roku 2008 sa Igor M. podľa Denníka N rozhodol predať svoju živnosť „za cenu“ rovnajúcu sa hodnote „všetkých prostriedkov na jej bankových účtoch“ (čiže to, čo mala živnosť na svojom účte bola suma peňazí, ktorú kupujúci Matovičovi údajne zaplatil – Matovič teda zjednodušene vybral všetko, čo mala živnosť na účtoch a kupujúci mu na druhej strane takto vraj zaplatil). Kupujúcim bol jeho dlhoročne podriadený a bežný pracovník Pavol Vandák, s ktorým spolu vyrastali od detstva, a ktorého označovali za Matovičovho bieleho koňa. Spolu so živnosťou mu previedol aj všetko účtovníctvo, ktorého dôležitá časť sa počas prevozov medzi Matovičom a Vandákom „niekde stratila“, čo značne skomplikovalo prácu daňovým kontrolórom a vinu za to hodil Matovič už na Vandáka, ktorý na základe zmluvnej dokumentácie o predaji živnosti deň pred daňovou kontrolou účtovníctvo „prevzal“. Matovič nadôvažok toho všetkého podľa informácií Denníka N niekoľko mesiacov od tohto predaja od zmluvy odstúpil a všetko sa vrátilo do pôvodného stavu.
Účelom kontroly malo byť aj šetrenie v účtovníctve živnosti Matoviča a pochybné evidovanie tlačiarenského stroja, ktorý bol evidovaný ako rozobraný na súčiastky hoci minimálne 2 roky tlačil Matovičove noviny a následne ho v roku 2007 „poskladal“ a so ziskom účtovne predal – svojej eseročke. Kontrolóri mu vyčítali, že stroj evidoval ako obchodný majetok, hoc to bol výrobný prostriedok a 2 roky ho používal vo výrobe novín. Matovič to nepopieral, len to nazýval ako akási „skúšobná prevádzka“, keďže to bola repasovaná tlačiareň. Záver z týchto účtovných prešmyčiek malo byť Matovičovo krátenie dane o 71.000 €.
Podľa policajného vyšetrovateľa Matovič živnosť predal s úmyslom manipulovať s účtovníctvom firmy.
Polícia sa k účtovníctvu za roky 2002 a 2004 nedostala, nedokázal ho zrekonštruovať ani znalecký ústav v Žiline a nenachádzali sa ani v dome v obci Borová, kde Matovič v roku 2016 (za asistencie svojho obhajcu – súčasného špeciálneho prokurátora D. Lipšica) okázalo prezentoval, že bolo celú dobu odložené u jeho babky (omylom v jednej z tlačoviek vtedy dodal – „bývalej babky“). Matovič však tvrdil, že účtovníctvo nezničil.
Ako sa Matovič v roku 2016 na povale svojej babky bránil, že Vandák dal jeho účtovníctvo po kúpe do zberu si môžete vypočuť jeho vlastnými slovami v nasledujúcom videu.
Podľa Vandáka k presunom účtovníctva došlo viacerými autami, pričom jedno z nich v obci Borová nevyložili a na druhý deň sa tam už nenachádzalo. Matovič mu podľa jeho slov mal povedať, nech sa o to nestará a že je možné, že ho bude kontaktovať daňový úrad a nemá dvíhať neznáme čísla.
Aj toto konanie bolo napokon vyšetrovateľom NAKA ukončené z dôvodu premlčania trestného činu.
Nulový majetok a skrývanie majetku svojej ženy
Igor M. sa vo svojej politickej kariére preslávil aj plánmi o zavedení hmotnej zodpovednosti politikov za ich rozhodnutia. Ako čudne to znie od politika, ktorý všetok svoj majetok už preventívne prepísal na manželku? Aký by mal takýto zákon asi dosah na jeho rozhodnutia? O čo komickejšie potom pôsobia Matovičove výzvy, aby sa nestarali do toho, ako jeho manželka spravuje svoj majetok – ktorý bol, respektíve je, de facto jeho. Pri pochybných burzových transakciách vo svete so zneužitím tzv. insider informácií bolo odhalených niekoľko prípadov podvodníkov s omnoho vzdialenejšími väzbami, aké sú medzi manželmi. K prepisu majetku na manželku došlo podľa jeho slov niekedy v rokoch 2006-2007.
Toto silno netransparetné chovanie odsúdila aj slovenská pobočka Transparency International: „Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády a neochota ukázať majetok jeho manželky, na ktorú svoje aktíva dávnejšie prepísal, je aj na svetové pomery raritou,“ zhodnotil Gabriel Šípoš.
Najlepšie je opäť si vypočuť vlastné slová Igora M. k prepisu majetku na svoju manželku, ktoré ho azda najlepšie nominujú na správu verejných financií:
„A vtedy keď som videl, že sa nezodpovedne správam k naším peniazom, že hoci ich dokážem zarobiť, ale nedokážem ich spravovať, tak vtedy som si povedal, že stačilo.“
(ak sa vám na tomto mieste nezobrazuje video, skúste článok otvoriť v prehliadači Chrome)
Kde iní bankrotovali – príbeh mlčania, viery a pokušenia svojich pravoverných pri Arca Capital
Príbeh Arca Capital v spojitosti s kauzou investície Matovičovej manželky pripomína Majského pyramídové hry s BMG Invest na sklonku 90. rokov. Tí, ktorí mali správne informácie, vedeli z Majského pyramídy stihnúť vytiahnuť nielen svoje investície, ale aj sľubované vysoké výnosy. Tým, ktorí ich nemali, ostali len oči pre plač, neraz strata veľkého majetku a najrôznejších sociálnych dopadov na rozpady rodín, či dokonca samovraždy. Samozrejme Arca Capital nebola pyramídovou hrou, ale iba inherentne zahrnutým očakávaným sklamaním, ktoré súvisí s investíciami do korporátnych dlhopisov. Totožné je však to, že informácie o potrebe vytiahnuť z nej peniaze v pravý čas zohrali pre niektorých rovnakú úlohu.
V skratke si teda pripomeňme kauzu zmeniek Pavlíny Matovičovej v skupine firiem Arca Capital. Podľa informácií, ktoré zverejnil Plus 1 Deň, Pavlína Matovičová údajne investovala do niektorej zo spoločností Arca Capital až 10 miliónov eur. Arca Capital pritom vo svojich propagačných materiáloch sľubovala výnos 6% z jej korporátnych dlhopisov. Toto percento je dôležité a vrátime sa k nemu neskôr.
Na otázky ohľadne investovania peňazí jeho manželky s dôrazom na to, že nejde o malé sumy a je vo verejnom záujme vedieť odpovede na tieto otázky Matovič vtedy odpovedal nasledovne: „Štrnásť rokov sa absolútne nemiešam do toho, kam sa Pavlínka rozhodne investovať, a túto tradíciu budem poctivo dodržiavať naďalej. A keď to nezaujíma mňa, nevidím prinajmenší dôvod, aby to zaujímalo niekoho iného.“ Matovič pritom z pozície premiéra mohol mať informácie o blížiacom sa krachu spoločnosti (čo aj sám priznal v TA3 – informovať ho o tom mali zamestnanci spoločnosti a Matovič tvrdí, že o týchto problémoch mal vedieť dokonca aj bývalý premiér) a mohol peniaze vybrať skôr, ako sa k nim ostatní veritelia už dostať nemohli, zároveň však dodal, že jeho manželka vraj tieto informácie mať „nemohla“. Asi teda naozaj „nevedel“ ani on o tom, že manželka investovala do nich ak nie milióny, tak státisíce.
Matovič následne po niekoľkých dňoch mlčania priznal, že jeho manželka nakúpila zmenky v hodnote 600.000 € a že v skutočnosti dokonca patrí medzi poškodených, ktorí o svoje peniaze prídu. Následne odmietol zverejniť tieto zmenky a ďalšie detaily o prevode, či bankových výpisoch o uskutočnených platbách. O ich nákupe povedal iba to, že ich nakúpila 3 v hodnote po 200.000 €, v dátumoch 25. septembra 2019, 8. apríla a 5. mája 2020.
Matovič vtedy zdôvodňoval svoje niekoľkodňové mlčanie k danej kauze priam biblicky: Chcel si overiť či ho „ľudia podržia“, z jeho strany to bola „skúška dôvery“ a vraj testoval vieru svojich koaličných partnerov a svojich voličov. Vieru v neho samotného? Podobne ako to svojho času skúšal diabol na púšti na Ježiša – o jeho viere v Boha?
Suma investície v hodnote 10 miliónov € sa spomínala aj v súlade s informáciami z uniknutých policajných spisov, ktoré riešili podanie vo veci ohrozenia bankového tajomstva potom, čo policajti vyšetrovali bankami nahlásenú neobvyklú operáciu, v zmysle ktorej sa na internete objavili informácie, že Pavlína Matovičová kúpila zmenku od J&T Private Equity, ktorá sa spomínala aj teraz.
Na niekoľko podivných skutočností poukázal bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý v jednom zo svojich statusov upozornil na to, že v čase, kedy mala Pavlína Matovičová kupovať zmenky, prebiehala veľká veľkonočná koronaakcia polície, ktorá minulý rok naplno kontrolovala prechádzanie medzi okresmi, čím celkom skolabovala akákoľvek doprava.
V ten deň Pavlína M. údajne vycestovala z Trnavy do Bratislavy, aby nakúpila zmenky Arca Capital – a to len pár týždňov pred tým, ako vyhlásila svoj bankrot a dokonca o tejto strastiplnej ceste do Bratislavy a späť plnej uzávier svojho manžela ani nijak neinformovala – všetko za situácie, kedy „nemohla“ vedieť o problémoch tejto spoločnosti ako manželka premiéra.
Navyše, a teraz sa vrátime k úvode spomenutému percentu výnosov cenných papierov Arca Capital. Suma 600.000 € sa rovná presne sľubovanému 6%-tnému zhodnoteniu 10 miliónovej investície. Nemohlo teda ísť iba o zakrývací manéver, v ktorom pri nákupe zmeniek v danej hodnote krátko pred bankrotom šlo o navrátenie vyplatených výnosov ako vyrovnania za možnosť prednostného výberu hlavnej 10 miliónovej pohľadávky? A nemohli potom tieto zmenky slúžiť jednoducho iba ako figový list pre premiéra, ktorý po 4 dňoch mlčania prišiel s tým, že má zmenky, ktoré vlastne jeho manželka „prerobila“ na investícii? Neochota sprístupniť bankové výpisy o prevodoch súvisiacich s nákupom zmeniek (dokonca v čase policajných zátarás) tieto podozrenia iba navyšuje.
Podľa najnovších informácií – od Jána Čarnogurského mladšieho, ktorý ako advokát zastupuje viacerých menších veriteľov v konkurze voči Arca Capital – bola pohľadávka Pavlíny Matovičovej vo výške 600.000 € prednostne vysporiadaná, a to nielen v plnej výške, ale dokonca aj s výnosmi. To všetko samozrejme aj na úkor klientov, ktorých on zastupuje, a ktorých čaká s najväčšou pravdepodobnosťou malé percento z konkurzného vyrovnania. Voči J. Čarnogurskému nikto za zverejnenie tejto informácie nepodal žalobu za ohováranie, v ktorej by žalovateľ musel dokázať opak.
Minister financií, ktorý sa podľa vlastných slov financiám nerozumie
Životný príbeh Igora M. je obsiahnutý špekulantstvom najrôznejšieho druhu. Podvádzal pri svojej diplomovke, pri preverení ktorej bolo viac ako 90% textu skopírovaného z dvoch kníh. Pritom sa dokáže postaviť pred ľudí a povedať, že on to tak necíti, že by pri jej písaní podvádzal. A celá vec je tým pádom uzavretá.
Napriek tomu, že tvrdí, že financiám nerozumie, tak finančným špekuláciám rozumie až veľmi dobre, hoc jeho machinácie sú na úrovni triviálnosti až primitivity hodnej špekulanta, čo prvýkrát nazrel do účtovníctva.
Ťažko si vôbec predstaviť úprimný predaj firmy presne deň pred jeho daňovou kontrolou a následnej „náhodnej“ strate účtovníctva, a to iba kľúčových dvoch rokov, čoho záverom je síce konštatovanie spáchania trestného činu, ale už iba premlčaného.
S plnou vážnosťou vám bude tvrdiť, že v roku, kedy s matkou na firemnej Fabii podľa účtovníctva nabehal vrátane víkendov a sviatkov 600 km denne, jednoducho iba tvrdo pracoval. A keď sa to isté auto o 12 rokov predá, tak má na tachometri o 10.000 km menej ako malo najazdiť len v tom jednom roku.
Špekulácie okolo Arcy, v ktorej pravdepodobne mohol zneužiť svoju pozíciu premiéra na úkor tých tzv. obyčajných ľudí – ktorých vraj v politike zastupuje – so všetkými ich tragédiami v súvislosti s bankrotom Arca Capital, napĺňa nielen zhnusením, ale vôbec vznáša aj pochybnosti o jeho finančnej gramotnosti – teda pardon jeho manželky – správkyne niekoľko miliónového majetku – inak vo voľno-pracovnom čase učiteľky katechetizmu.
Vymenovanie takého špekulanta na post ministra financií, ktorý má spĺňať silné odborné a určite i jazykové znalosti, a ktorý má uskutočňovať politiku proti špekulantom, akým je on sám, je naozaj výsmech hodný jeho vymenovania na deň bláznov.
Na záver sa chcem ešte slovenskej spoločnosti spýtať:
Naozaj chceme žiť v krajine, ktorá nahlas hovorí všetkým svojím mladým do života, že odmenou za sfalšované štúdium, za naivné podvody a nulovú odbornosť majú byť najvyššie posty v štáte? Kde je dnes to všetko slušné Slovensko, ktorého boli zástupy v uliciach? Prečo toto znova a dookola tolerujeme?
Veď už aj taký účtovník Fantozzi – hrdina komediálnej série „Malérov pána účtovníka“ – ku voľbám a politickým záležitostiam pristupoval oveľa serióznejšie.
Titulný obázok: Snímka účtovníka Fantozziho za volantom – z filmu Maléry pána účtovníka, 1980; Luciano Salce / Erico Menczer, Public domain, via Wikimedia Commons
